Polročné Vysvedčenie alebo Najvyšší čas odísť z domu?

Či sa nám to už pozdáva alebo nie, v živote každého smrteľníka nadíde čas účtovania. Tí menej opatrní, ziskuchtiví zlodeji si odsedia pár rokov vo väzeniach a nám školopovinným úbožiakom sú do rúk vtisnuté vysvedčenia. Kritické obdobia sú koncom januára a koncom júna, intervaly medzi nimi sa našťastie skracovať nebudú (aspoň zatiaľ). Od prvého dňa po úžasnom dvojmesačnom oddychu si každý študent uvedomuje, o čo ide našim profesorom. Darmo sa im snažíš každý deň vysvetliť, že sa ti nechcelo, že v telke išiel dobrý film, alebo že jednoducho nemáš k „lovu na známky“ kladný vzťah, rozsudok je neľútostný: ,,Odpovedať!“ A tak sa doplazíš pred tabuľu, celkom vyšťavený, naštvaný sám na seba i na celý svet okolo, úplne vytretý a navyše ti v ušiach znejú slová rodičov zo včerajška: „Dúfam, že sa zajtra stane zázrak a ty domov neprinesieš už horšiu známku.“ Darmo dúfajú, za všetko môže profesor. On ťa vyvolal, on ti kládol otázky, na ktorých zodpovedanie treba čítať desiatky strán, on ti dal zlú známku. Keďže sa toto opakuje (inak to totiž byť ani nemôže), zapĺňa sa papier u učiteľov pestrými číslicami, ktoré pomaly, krôčik po krôčiku pečatia tvoje vysvedčenia. Vysvedčenie je síce len kus popísaného papiera , ale pre niekoho je taký papier veľmi dôležitý. Známky na vysvedčení nemôžu mať na nás žiaden vplyv a aj tak ho majú. Máme sa učiť kvôli sebe a nie kvôli známkam, a učíme sa kvôli nim. Nemajú byť pre iných meradlom našich vedomostí a schopností, a aj tak sú. Preto sú v každom prípade dôležité. Na toto som prišla po dlhom čase meditovania nad zmyslom môjho študentského života. Na tom vysvedčení budú dokonca známky, ktoré nám (ne)pomôžu vymámiť od našich rodičov ťažko zarobené peniaze a dostať sa na univerzitu, ak samozrejme dovtedy nedosiahne korupcia 99,99% - nú hranicu. Ale nebuďme naivní. Veď platí: "Kdo umí, ten umí a kdo neumí, ten sa učí." Takže môžme ubezpečiť našich rodičov, že aj z toho najsprostejšieho človeka raz bude veľmi múdry človek. (česť výnimkám - u nás na škole nie sú výnimky, aj keď všetci so mnou asi nesúhlasia, ale ja si myslím, že byť profesorom v niektorej triede, na to treba už ,,něco umět,,). Iste, existujú aj takí, ktorých problémy tohto typu netrápia, lebo trávia celé dni nad učebnicami a zošitmi, ktoré sú zaplnené nekonečnými citátmi profesorov, točiace sa okolo učebnej látky. Samozrejme, dávali pozor na hodine, teraz to doma ešte “tlačia“ do hlavy, teda zaslúžia si jednotku. Ich vysvedčenie je jednotvárne, nudné, zhora nadol rovnaké a dokonca sa opakuje každý rok. O nič horšie na tom nie je ani “lajdácky“ študent, ktorý popoludnia trávi v kinách, istých podnikoch, medzi mladými ľuďmi ako on sám, ulievačmi. Prišiel síce o potešenie zo vzorcov, nedostal jednotku z dejepisu, ale dozvedel sa, kde sa čo zomlelo, že Esmeralda konečne vidí a podobne. Rozhodne sa nenudil. Pravdepodobne nedostane za svoj kúsok papiera – vysvedčenie, žiadnu odmenu od rodičov, ale on si to vynahradí v priebehu ďalšieho polroka. Ako? Poctivým flákaním školy. Ale aj tak ho život dokope sadnúť si k tým učebniciam. Nebojte bude to lepšie. Možno teraz nie, ale niekedy určite.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu