Ani neviem ako začať. Vlastne ani aký nadpis dať tomuto blogu, alebo lepšie povedané, dám svoju hlavu do blogu..

Som taká vytočená. Prečo robí niekto veci, ktoré vie, že neznášame a aj napriek tomu ich robí. Neznášam, keď sa moji fotrovci hádaju. A tak z krásneho slnečného dňa, je skazene vajce. Dávam si slúchadla na uši a ignorujem svet okolo mňa a píšem a píšem čo moja hlava dáva..Možno by skôr pomohlo trieskať si hlavu o stenu, ale kašlem nato. Ešte si náhodou všimnú, že medzi nimi sedím ja.

bože..mam chuť sa zbaliť a odísť do teplých krajín.. Nuž nemôžem strčiť hlavu do piesku ako pštros :/ a tak pridávam zvuk na notebooku..a tvárim sa že svet sa zatočil a všetko okolo mňa tečie ako rozvodnena rieka..Každý ma problémy, ale málokto ich aj rieši.. No a čo? Nech sa to vyrieši samé. Najľahšie je utiecť..cesta zbabelcov.. a tak som zbabelá..a čo?! Dobré viem,že najjednoduchšia cesta nemusí byť vždy aj najlepšia, viem to. No niekedy, je lepšie si život nekomplikovat. Neriešiť čo ak, čo keby, čo bude..

Mám v hlave toľko otáznikov, toľko neodpovedaných veci, ale hľadám na ne odpoveď. Už toľko vecí som pokazila, že som opatrnejšia a strážim svoje kroky...Viem, že ak neskusím nezistím..viem to..no strach je niekedy silnejší..Na to tiež musím prísť sama, že až keď sa odpútam od jedného miesta, môžem urobiť krok na ďalší.. Viem aj to, že človek môže byť úplne šťastný až, keď je spokojný sám so sebou. Kedy to však bude? a zase..kolotoč bez prestávky

Jedna vlná spustí celý vodopád..a ide to. Zrazu z optimistickej nálady je pesimistická a premýšľam nad vecami, ktoré inokedy hádžem rovno do koša. Snaď si nebudete kvôli mne búchať notebook alebo klavesnicu o hlavu.. Nemôže byť každý deň pondelok

 Blog
Komentuj
 fotka
sark  15. 11. 2010 17:54
Dobre napísané, (boihužiaľ) poznám také situácie...
Napíš svoj komentár