„ Hey dali ste si šlofíka ?“ prebral ma z môjho mikrospánku Adam. „Hmm“ zamrmlala som neprítomne. Keď by ma nezobudil práve On, tak by určite jednu dostal. Ale on to má odpustené, hoci nerozumiem prečo ma budí, tak dobre sa mi driemalo. „Poď tancovať nováčik“zašepkal mi do ucha. Opatrne stanem ( zabalená do deky) a stále zatvorenými očami sa opriem o Adama. „ Tú deku tu necháme, nie ?“ začal ma rozbaľovať. Ja som sa však môjho teplúčka nemienim vzdať, takže ju celou silou držím. „Nenecháme“ zašomrala som. „Čože ?“ sklonil hlavu ku mne. „Nenecháme“ zopakovala som a na tvári mi hral úsmev. „Tak teda nenecháme.. A môžem sa pri tebe zohrať ?“ líškal sa mi, Lišiak jeden  „Čo s tebou ?“ zasmiali sme sa. Rozpažila som , objala som Adama a oboch nás zabalil do deky. Často svoje ruky pri slaďákoch ako bol aj tento dával do zadných vreciek mojích nohavíc. Lenže .. hups .. „Kde si si nechala nohavice ?“ začudoval sa, keď nahmatal iba moje nohavičky ( a samozrejme tielko). „Hmmm“ skončila som diskusiu. Nechce sa mi rozprávať, chce sa mi len tancovať, nič viac len tancovať pri tebe. Moja odpoveď ho rozveselila a zároveň splnila účel, lebo ho odradila od daľších otázok. A tak iba pod dekou tancujeme a Adam ma hladká po holom chrbáte. Najradšej by som začala priasť ako mačička... Mňauuu!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár