No, je to tu.. už len čakať... ale na čo.. začnem teda so včerajskom:

Oficialne odovzdavanie bolo divné, dosť sentimentálne a ja nemam rád sentimentálne veci, lebo sa nimi nehám lahko vykolajiť... Ešte že to vsetko riaditeľ zapichol bodkou, niečo ako: "Milí absolventi, poprosím vás, chodte rovno domov za rodičmi a nikde sa nezastavujte... " a tak sa všetci rozosmiali, ale nebolo to vhodné...

Potom sme mali obed. Po obede sme išli do triedy a keď sme dali triednej veľmi peknú kyticu, a darček, nikomu sa nehccelo naposledy odísť z tej triedy, zo šoly, na ktorú sme 4 roky nadávali... Len tak sme tam sedeli všetci po kope a rozprávali sa o všetkom... Ale, čo už, musel isme od tade ísť...

Naša cesta smerovala do krčmi, inak to nepoviem, leobo sa mi to slovo páči. Bol to Štefanec, v ktorom sme prežili vačšinu mimoškolských akcií(celtoriedne úteky, zastupované hodiny..). Po určitom čase sme sa tam zozbierali všetci z triedy, a zavolali sme pani učiteľku... aj naša družná trieda, 4.F tam mala triednu učitelku a tak sme sa rozprávali, bavili, vacsina ľudí v dosť podnapitom stave... Veď naposledy...

No a cesta odmov bola fajn... som isiel na dom ku kamaratke, spolužiak tam už bol, pripravil pôdu... . Autobus nám odchádzal 20:40, len on nesiel na zastávku, kde sme čakal, ale desať metrov vyššie a počuli sme len, ako ochádza... tak sme tada išli pešo, Neverice do Jelenec a plán bola pešo do samotnej Nitry... Našťastie nám zastavilo auto, boli to síce dvaja sfetovaný buzeranti pravdepodobne, ale dviezli nás do NR a nič za ot nehcceli chvalaBohu..

A tak som už len čakal na bus, hodin ua pol a rozmýšlal, popri otm ako mi začínali odmŕzať casti tela.. ale ne.

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár