uz vo mne netkvie ziadna snaha
som tu len ja.. a moje nahe telo
snazim sa vnimat.. nejde to bdelo
viem.. robila som co sa dalo
viem , citila som ze to je malo..
viem, hoci viac som nedokazala
v mojej mylsi sklamania som vzdy mazala
den za dnom, noc za nocou
prebudzala som sa a prezivala s Bozou pomocou
klamala sama seba a dufala v lasku
ktora v skutocnosti uz dalvno nevysela na vlasku
opak je pravdou
a robi ma bezradnou
niet cim sa klamat ked uz nemam sil
vyhladavam smrt z mojich dlhych chvil
vzdy som si verila ze som tou ktora dokaze riadit svoj zivot
vzdy som drzala veci v mojich rukach
verila som sebe.. ze dokazem vsetko
tak ako vravia mudrci v knihach
mala som vsetko..a stratila viac..
chtiac nechtiac
uz som len sama viazana pamätou
prekliman ju frazou dlho pravekou
dnes mi otvorili oci.. tesne privrete.
dnes vidim ako som si klamala
ako som nepocuvala
ako som dufala
ako som seba sklamala
ako som zavahala
ako som kedysi milovala
ako som milovana bola
ako som nebola
ako vsetko straca lesk
ako nieco lesk nikdy nenaberie
ako piesok preteka mi dlanami
ako krv mi steka ranami
ako slzy licami
ako telo na zemi
ako dusa na nebi
ako smutok prameni
z mojho hrobu..
ktory este nestoji
pridem si ho vykopat.. uz viem kde si stastie najdem
aj so zlomenym srdcom.. viem ze zajdem
aj s tazkou dusou pokoj najdem
aj s pohladom na moju lasku stastnu s inou
opijam sa vlastnou vinou
hoci nie je to tak..
zostala som vo vlastnom naruci
zostala som sama.. a vidim..ako bezo mna je lepsie
ako stastie priat mam..koho som najviac milovala
komu som vzdy s bozkom zamavala
stastie.. srdcu blizkej dusi..
nedokazem... aj ked prsi.
..len jedno uz viem..
chcet umriem
nemam dovod tu zit.
Nemam dovod na lzi
nemam dovod mat viac nadej
nedokazem odputat sa
neviem co viac spravit mam..
sama sebe odpustam
i priatelke zabudam..
nech aspon on je stastny
ked ja.. umriem v slzach bolesti
nech aspon on zije v radosti
moje srdce praska
pomaly ho lame laska
moja krv..nim preteka
uz neuschne rana cloveka
kedysi koho ja som bola, bol i moj...
teraz len hladim a nenavidim ten boj
boze ak tam niekde si..
uz prisiel ten cas
bud zatiahni zavesy
alebo oziv to co bolo v nas
a vsetky tie vravy urob klamstvami
vsetky tie rany urob kyticami
vsetky tie slzy bozkami
a moju smrt oslavami..
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
velmi smutna, rada by som povedala, neboj bude lepsie ale neviem či pomoze.