Jej myseľ bola zahalená rúškom prítomného okamihu.
Mala otupené zmýšľanie.
Celý svet sa zdal byť priveľmi chaotický a spomalený.
Ľudia namiesto rozprávania nezmyselných rečí len otvárali ústa, namiesto úsmevu mali na tvári len kamenný výraz a namiesto radosti šírili len chlad a ignoranciu.
Neverili v dobro, lásku ani v ľudí.
Neverili vôbec nikomu a ničomu.
Ich jedinou životnou ideou boli hmotné veci.
Nerozumela im. Peniaze, život, ľudia a aj ich myšlienky jej boli cudzie..
Mala pocit, akoby nebola človekom.
Nebola jednou z nich.
Jednou z chodiacich mŕtvol, ktoré nevidia a necítia nič okrem seba.
Vedela, že je zo sveta dôb minulých.
Nemohla už takto pokračovať.
Jedinou možnou cestou je útek.

Smrť.
Chladná, rýchla, čistá.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár