To už je tá kríza osobnosti?

Povedal,že najradšej má na mne to,že sa na nič nehrám a stále som sama sebou.Odvtedy neprestajne rozmýšľam,ako to vlastne môže vedieť,keď ja sama ani len netuším,čo by to mohlo znamenať.

Posledné dni boli jedným z najhorších období za tých 19 rokov, čo som si tu zatiaľ stihla odžiť.Popredné priečky síce neobsadili,ale aj napriek tomu ma nútia(a to maximálne proti mojej vôli) zamýšľať sa nad tým,čo som to vlastne za človeka.

Rada by som bola sama sebou,no uplynulé roky ma naučili čomusi oveľa jednoduchšie.Zvládne to fakt každý,ak si dá tu námahu a na pár okamihov venuje svoju pozornosť tomu,ako určité typy ľudí reagujú na rôzne situácie.Netvrdím že som Patrick Jane,ale akosi som prišla na to,čo chcú ľudia počuť.Viem čo povedať,ako sa správať,ktoré vlastnosti zvýrazniť a ktoré naopak potlačiť tak, aby moja spoločnosť nadobudla pocit,že práve ja  som tým človekom ktorý, skutočne rozumie tomu,čo prežíva.A tak napriek tomu,že nie som najkrajšie dievča tejto planéty(pár rokov dozadu som vlastne vyzerala naozaj zle)zhruba od 15tich nemám núdzu o ľudí stojacich o moju spoločnosť a nejde len o romantické vzťahy.

Trvalo mi pomerne dlho,kým som toto správenie bola ochotná pomenovať ako obyčajnú manipuláciu.Vyhovovala mi priazeň u podstatnej väčšiny ľudí s ktorými som prichádzala do kontaktu aj novonadobudnutá schopnosť zoznámiť sa s kýmkoľvek úplne prirodzeným spôsobom.Proste celkom slušný booster sebavedmia.

Momentálne ma to však dostalo do bodu v ktorom netuším, kto je tým človekom čo sa na mňa díva zo zrkadla.Čo ho dokáže skutočne rozosmiať,čo má rád na iných ľuďoch a čo naopak nemôže vystáť?

Správam sa podľa toho,čo je u jednotlivých ľuďí prijatelné,nevynímajúc moje autority,priateľov či dokonca rodinu a robím to už úplne automaticky.Bolo to tak jednoduché a skvelé,no len kým som nezistila,že už to neviem vypnúť,lebo ak by som to spravila nič by zo mňa neostalo.Fakt nič,len nejaké uvoľnené skrutky.Možno je to len strach akceptovať ,že nie každý by mal rád to kým som,no z tejto umelo vytvorenej ilúzie,že ma všetci berú sa mi už chce zvracať.Fakt mi je z toho fyzicky zle.

Chcem byť sama sebou,naozaj po ničom netúžim viac,ale zdá sa že na to už nie je žiaden psychologický návod.

Je možné,že som si vygumovala osobnosť?

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu