Zdvihni sa zo zeme, zotri slzy, usmievaj sa a pokračuj v živote...

Niečo také by mi asi teraz Laskopriateľ povedal. A ja to spravím. Zdvihnem sa zo zeme, zotrem slzy, usmejem sa a pojdem. Pojdem ďalej. Budem pokračovať životom, budem žiť. Pojdem cestou, ktorá vedie nevedno kde, s hrejivou spomienkov na človeka, vďaka ktorému už nikdy nebudem tá stará Karolína.
Jeho slova písané na klavesnici, jeho slova opory a podpory. Vždy ma vedel rozosmiať a podržať. Vždy. Bez vynímky.
Keď sa mi Karinka ozvala na msnku s tým, nech jej poviem že to nie je pravda, vedela som čo myslí.
Bol pondelok ráno. Bola som už týždeň doma, kvoli chorobe. Aj Rado bol doma. Aj on bol na msnku. Aj on mi písal.
O jedenastej mi ide vlak. Poď si zahrať rpg. Máme hodinu čas.
Kde ideš?
Idem niečo odviesť a vybaviť si čosi.
Kedy sa vrátiš?
V sieni máš rpg.
Halo laskopriatel, kedy sa vrátiš? Zahrame večer ešte rpg?
........
Neodpovedal. Teraz si už možem odpovedať sama. Nezahráme.
Idem električkou zo školy a z obchodu s baloniky. Rozmýšľam, akú farbu mal rad? Chvíľku si lámem hlavu, potom si spomeniem, že vo štvrtok sme sa o tom rozprávali. Tie isté čo ja. Zelená, červená, čierna. Striebornú skor ako zlatú. Kto by si v tú chvíľu pomyslel, že aj tak zbytočná téma bude pre mňa raz doležitá. Pošlem mu zelený balónik.
Uvedomil som si, že nie som boh. Nechcem byť boh. Chcem byť satan. Satan je lepší. Podporuje "ukájení choutek, ne jejich odříkání". To sa mi páči.
S Crcou chceme raz ísť na ostrov lesbos. Tam nás pochovajú s Geem a pojdeme do pekla. crca povedala, že nebo je nudné. Že tam hrajú golf a je hriech sa na niekoho čo i len pozrieť. V pekle sú žúrky. Pridaj sa.
Všetci sme si sľúbili, že sa v pekle stretneme a budeme spolu žiť a chodievať na žurky. Paradoxom je, že sme sa o tom rozprávali..v nedeľu? Nikdy by som nepovedala, že on odíde tak skoro. Mal nam robiť instalatéra v anglícku...
Viem, že sa s ním raz stretnem. Nech už je kde je, ja si ho nájdem. Ak nie hneď budem ho hľadať tak dlho dokým ho nenajdem a poriadne neprefackám za to, čo mi, čo nám, spravil. Potom naňho skočím, vybozkávam a vyobjímam. Zasa ho oslovím, "Laskopriateľ". On mňa "Laskopriateľka" a všetko bude ako za starých čias.
Bolí ma srdiečko, pri spomienke naňho. Bolí a zúri. Je naštvané, že z neho tak rýchlo ušiel. To miestečko, ktoré si tam však vybojoval, mu ostane. Vždy bude ten kúsok len jeho.
Mali sme plány. Toľko vecí mi sľúbil. Boli to sľuby len tak do vetra? Asi...
Mali sme spolu ísť na moj imatrikulačný ples. Mal tak ísť so mnou. Sľúbiľ mi, že dojde. Nedojde.
Ostatné sľuby si nechám pre seba. Nemožem vám všetko povedať. Nikdy vám všetko nepoviem. Nechám si to pre seba, ako naše malé tajomstvá. I keď ma tie veci, ktoré vám nehodlám tu napísať, budú bolieť, nepustím ich von.
Dúfam, že moj zelený balónik si ťa nájde Rado a že si prečítáš to, čo som ti nestihla povedať ani raz. Že ťa mám rada. Dovidenia laskopriateľ..

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu