Unavená, s kruhmi pod očami ale deň sa začal a musím sa vzchopiť. Svet sa predsa netočí len okolo neho. Tak sa nejdem trápiť...
Spomienky ma ťahajú stále hlbšie a hlbšie, ale poviem si, idem ďalej!!!!!!
Slnko svieti, veje chladný vetrík, čaká ma kopec práce. Pomaly prechádzam jesennou alejou v našom parku a predstavujem si, aké by to bolo stretnúť ťa zas. Cítiť tvoj parfém a objať ťa. NIE!!!
NESMIEM!! Moje podvedomie mi to zakazuje a nechce aby som trpela.
Veď je tu nový deň, začiatok niečoho krásneho, nového a zaujímavého. Možno stretnem osudovú lásku a možno ma povýšia. Prečo nemyslieť pozitívne??
V práci je to zas rovnaké. Každý sedí za svojim pracovným stolom a maká do večera. Nik sa nezaoberá osobnými problémami, to len ja som taká hlúpa. PREBOHA!!!!
Na čo to všetko bolo dobré ?? Prehrabujem sa tu v papieroch ako šielenec, neviem nájsť tú faktúru zo včera. Kam som ju dala? To mi už miznú aj veci alebo som len tak pojašená?
Fajn, sadnem si na svoje miesto a idem vypracovať ten formulár pre šéfa, inak ma s tým bude zožierať do večera. No počkať...
Kto je ten vysoký štíhly blondiak pri Morávkovej ??
V hlave mi zas neskutočne hučí, kopa myšlienok, ktoré nestéham spracovať. Nemala by som sa unáhliť, ale čo ak to vyjde??
Možno sa na mňa zas usmieva šťastie, i keď trochu zubaté...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár