Dobré ránko birdz. Je 6 hodín, ležím v posteli, na chrbát sa mi tlačí chrápajúce dieťa, pán manžel vonku venči psa a mne v hlave šrotuje vír slov o ktoré sa túžim podeliť... už som na materskej 9 mesiacov a je pre mňa stále ťažšie tvoriť súvetia takže tento blog bude bežať v režime basic. Čitateľ sa môže teda tešiť na jednoduché vety s tématikou kakania, grckania, papania a prdkania. A na pozadi týchto živočísnych procesov  na rýchlo opíšem jednu romancu, ktorá dostáva zabrať. Pred narodením našej dcéry som mala taký pocit, že čo už môže byť náročné na starostlivosti o 1 dieťa,domácnosť a seba. Šak som doma! Neviem čo sa tie ženské sťažujú furt že nemajú čas a k tomu chodia ako také onuce, šak naše babky mali 5 a dávali to. A na koniec slávne: "Decko nie je žiadna raketová veda predsa..." Za podobné vyjadrenia by som sa rada vrátila do minulosti a jebla si po hlave lopatou.  Ale aby som teda dodržala nejakú formu, začneme dákym tým úvodom. Po 7 mich nesiacoch od porodu sa oficiálne identifikujem ako matka. Zistila som to podla toho ze mám na sebe prebytočných 9 kíl a neviem aké máme DPH. Tiez som sa pristihla ako fotím hovienko a posielam ho kamoške so slovami : je toto ok? ...Uvedomiť si to bolo ťažké ale zas nejeblo ma z toho úplne, čo hodnotím pozitívne. Keď som si totiž v minulosti predstavovala seba ako mamu bolo to nejak takto : načančaná a vysmiata energicky vykračujem po obchodnom dome a moje dieťa v matching outfite sa z kočíka odzbrojujúco usmieva na roztápajúcich sa okoloidúcich, ktorí musia privierať oči lebo ich ten gýčový zjav oslepuje. Realita je taká, že keď nám minulý týždeň došlo mlieko a ja som potrebovala zbehnút do obchodu vyzeralo to nejak takto: Dieťa v zakydanom bodyčku a socialistických pančuchách som nakrivo strčila do šatky (yes, nemusim si dávať podrpdu) a vybehla som z domu v odzbrojujúcej kombinácii a síce deravé legíny a o 2 čísla väčšie kroksy samozrejme na boso... Vyzerala som len o niečo lepšie ako bezdomovec aj to len preto že miesto čučka som sa vracala s mliekom. Takto na mňa pred vchodom narazil pán manžel  vracajúci sa z práce. S krvou stuhnutou v žilách som čakala čo sa ide diať a či sa ku mne prizná. On sa na mňa len pozrel a po chvíle ticha ppvedal : uaw, vyzeráš super, dnes si sa česala? (True story bro) Pravda je teda taká že odkedy sa Eliška rozliezla času na sebazveladovanie je pomenej, lebo kombinácia lezúňa a hyperaktívneho psa ktorý ešte stále nevie či má rád deti je celkom slušný zaberák. V praxi to vyzerá tak, že malá s prižmúrenými očami obhliadne terén a vyhodnotí z čoho plynie najväčsie riziko. Potom sa tam samozrejme čo najrýchlejšie s nadšením vydá a dobrodružstvo môže začať... niekto si možno povie čo môže už byť v normálnom byte nebezpečné pre malé decko. Hm, uveďme si príklad. Decko a nič len stena pred ním. Napohľad bezpečná situácia. Omyl!!!!! Dieťa sa síce pred stenou zastaví, ale zato si na ňu vyloží ruky a snaží sa pri nej postaviť. Dieťa nevie, že má len 7 mesiacov a nemá sa čo skúšať stavat. Nevie nič o svalovej pripravenosti alebo rovnováhe. Dieťa chce, dieťa ide... to samozrejme vedie k pádu na nos a plaču tak srdcervúcemu, že ja ako bytost citlivá mám pokazenú polku dňa. Ako potenciálne riziká tiež berme všetky rohy, poličky, šuplíky, kachličky, malé predmety, káble, zástrčky (aj keď zaslepené) medzery, psie hracky, psie misky, psie chlpy, samotného psa a hľa, neurotická matka s neoholenými nohami je na svete. Samozrejme mať dieťa nie je len o ostražitosti a mačacích reflexoch. Je to aj o paranoji a strese, z matky sa totiž príchodom potomka stáva aj lekár samouk, pričom každý nový deň pripomina kednu epizódu doktora housa. Ďieťa škrieka! Laryngitída.. Ďieťa sa nesmeje, autizmus. Ďieťa sa smeje, isto je pipi. Tvrdé hovienko, zápcha a smrť. Riedke hovienko hnačka a dehytratácia. .. teraz si k celej tejto neuróze pridajte tých spomínaných 9 kíl v pluse, strapaté vlasy a máte približnú predstavu do čoho sa môj muž vracia keď prichádza z práce. A tu už prichádza romanca... a ďieťa je hore.. pokračovanie v piatok ...budúceho mesiaca... roku 2023

 Blog
Komentuj
 
 fotka
mezomus  20. 9. 2021 15:22
pockaj, ked zacne chodit

my si teraz uzivame "obdobie vzdoru"
 
 fotka
tequila  20. 9. 2021 16:41
...a pre toto nechcem deti
 
 fotka
midnight  20. 9. 2021 20:32
" Ďieťa škrieka! Laryngitída.. Ďieťa sa nesmeje, autizmus. Ďieťa sa smeje, isto je pipi."

=D akože ak by som mal kopírovať skvelé vety z tohto, mohol by som rovno celý blog skopírovať, ale tak aspoň túto jednu čo ma nahlas rozosmiala.

teším sa na piatok roku 2023
 
 fotka
mixelle  22. 9. 2021 13:15
@mezomus na to sa velice netesim.. ja neznasam ked mi niekto vzdoruje...
 
 fotka
mixelle  22. 9. 2021 13:16
@tequila cool..
 
 fotka
mixelle  22. 9. 2021 13:17
@midnight ďakujem
Napíš svoj komentár