Zvláštny pocit...
Zanechať za sebou život, priateľov, zvyšok rodiny. Obľúbené miesta, chodníky, zákutia.
Viem, nesťahujeme sa na kraj sveta a budem sa sem pravidelne vracať. Ale aj tak ma chytá nostalgia.
Rozmýšľam aké je zvláštne, prísť na nové miesto, kde vás nik nepozná.
Môžem sa tváriť, že som niekto iný. Byť anonym, inkognito, v prestrojení. Môžem sa vydávať za speváčku, kaderníčku, športovkyňu. Zmeniť si meno.
Byť vysnívaný ideál, niekto kým CHCEM byť a nie niekto, kým SOM.
Najhoršie je, že sa pre to celá rodina háda.
Sestra zostáva, aby tu chodila na školu. Mama by najradšej zostala tiež, ale nechce odporovať "novej hlave rodiny". Nevlastný brat otca nenávidí a predsa pôjde.
Pôjdu všetci, aby mu nemuseli odporovať. Aby neboli hádky, rodinné nepokoje.
Len sestra nie, vždy si urobí po svojom a za to ju obdivujem. Nepodľahne tlaku, nebojí sa vyčnievať z radu. Chcela by som byť ako ona...
Chcem zostať, správať sa nezávislo, dospelo. Ale napriek tomu kráčam po boku rodiny-nerodiny. Poslušná, s názorom vo vlastnej hlave, bez odporu.
Vybrať si medzi šťastím a povinnosťou je ťažké.
Stále na to myslím, pred spaním, ráno po zobudení, pri sledovaní filmu.
Zvažujem klady a zápory, vyberám z dvoch možností. Kde prídem o viac? Čo stratím a čo získam ak sa rozhodnem tak alebo tak?
Myšlienky mi nezmyselne blúdia, neviem kde začať.
Tak radšej hádžem výčitky za hlavu a s prázdnejším srdcom sa odoberám spať.
Dobrú noc!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
@najivna ved aj mne sa cestovanie paci.
Ale chcela som cestovat do MOJICH OBLUBENYCH krajin a hlavne nie s celou rodinou
Ale chcela som cestovat do MOJICH OBLUBENYCH krajin a hlavne nie s celou rodinou
3
nehovorim o cestovani. hovorim o tom ze rok dva zijem tu a potom sa odstahujem na opacny koniec sveta kde nikoho a nic nepoznam a takto dokola
4
ach, chcem sa presťahovať niekde, kde ma nikto nepozná, chvíľu byť inkognito a potom si nájsť nové obľúbené uličky, urobiť si nové spomienky... chcem!
Napíš svoj komentár
desi ma predstava sa usadit na jednom mieste