Tak prosím prepáč, už siaham na dno svojich síl,
ja prosím neplač, bez môjho tieňa prejdeš zvyšok míľ.
Len prosím uver, že láska prekonala snahu,
tak prosím never, že snívať môžeš iba v ľahu.
Keď prosím teba, ten posledný krok vkladám,
ja prosím z neba a svoje zbrane skladám.
Len prosím pomôž, viac ani slovo, nič,
veď prosím o nôž, tak ostré ostrie znič.
Tak prosím ešte o posledný dotyk očí,
ja prosím kliešte, keď tvoj pohľad jasne bočí.
Tak prosím odpusť, že utekám a neobzriem sa späť,
ja prosím pusť, veď skús a blízko ohňa svieť.
Keď prosím prepáč, tak lúčim sa už, žiaľ,
len prosím neplač, slzy by mi priblížili diaľ.
Prosím nepros, ja vyprosím ti sen,
veď prosím prosbou za tvoje šťastie len.
Prosím Boha nech v očiach si ťa nosí,
prosím ako keď rosa trávu zrosí.
Prosím, bože, ľúb ho za mňa, stráž,
keď odchádzam, len spomienku už máš.
Prosím slzy nech neslzia tvoj svet,
ja zatváram a už ma tu viac niet...

 Báseň
Komentuj
 fotka
pawlo  18. 4. 2008 18:33
Pekný výtvor, páči sa mi téma básne aj celková kombinácia slov.
 fotka
petrush  18. 4. 2008 18:52
no kraaasne
 fotka
cheekee  15. 6. 2008 22:47
no pekne, ale trochu depresivne...
Napíš svoj komentár