Nečakaj, kričí niečí hlas,
čas čakal dlho, dlhý čas.
Vezmi túžbu do krokov nohy,
Nečakaj, máš na viac, svoje vlohy.

Vykroč a začni cupkať rýchlo,
nečakaj, aj vtáča svoj spev vdýchlo.
Nečakaj na blesk, ktorí ničí,
len prítomnosť dnes nahlas kričí.

Roztvor krídla a začni mávať,
nečakaj na dary, skús aj dávať.
Nečakaj na puky kvetov,
rozkvitni bez nich, hneď s touto vetou.

Ver, že lietaš a budeš v nebi,
nečakaj na vietor, len bi.
Srdcom udri a zaklop krídlom,
nečakaj na správnu chvíľu, ži dňom.

Nečakaj, kým láska zhorí,
ži životom, ktorý šťastiu dvorí.
Raz padneš a znova sa pozbieraš,
nečakaj na zázrak, len seba máš.

Nečakaj, čas nezaspí ti v náručí,
nečakaj, kým tento deň sa rozlúči.
Zlož hlavu do dlaní, do krídel,
nečakaj na pomoc, na prídel.

Nečakaj, kým sa usadí prach,
ži s odvahou a prekonaj svoj strach.
Nečakaj, len začni teraz,
nečakaj na leto a využi mráz.

Nečakaj, chvíľa je len chvíľou,
nečakaj, cukor nenahradíš soľou.
Nečakaj na nič v ničích dverách,
buď tu, teraz na vlastných perách.

Nečakaj nečakaný zázrak,
otvor oči a zaostri zrak...
Nečakaj na prázdny raj,
len prítomnosti šancu daj...už nečakaj...

 Báseň
Komentuj
 fotka
matoch13  25. 5. 2008 11:19
mne sa páči táto báseň, je podarená, pekná, plná citu
Napíš svoj komentár