v studenej tme, na prahu mojich pier.
Čím si pre mňa,
keď v mojej duši dotkol si sa dvier.
Čím si pre mňa,
len chvíľkou jasu, či svetom bez konca?
Čím si pre mňa,
jak zvonár udrel do srdca, do zvonca.
Čím si pre mňa,
hľadám ťa v dychu svojich úst.
Čím si pre mňa,
nie do zeme, lež k nebu naučil si rúst.
Čím si pre mňa,
nie je ľahké spočítať sto fráz.
Čím si pre mňa,
keď kvety nahé namaľuje mráz.
Čím si pre mňa,
koľko minút stihlo preletieť.
Čím si pre mňa,
iskra tvoja v mojom srdci neprestala tlieť.
Čím si pre mňa,
spomienkou už zabudnutou v prach.
Čím si pre mňa,
len tvoja láska z očí odoženie strach.
Čím si pre mňa,
anjel čo priletel no krídla stratil.
Čím si pre mňa,
keď túžim, aby anjel sa mi vrátil.
Čím si pre mňa,
tŕňom ruže tak krásnej v úsvite.
Čím si pre mňa,
bez teba trčím v tesnej ulite.
Čím si pre mňa,
a čím nie si, je ľahšie povedať.
Veď v slzách, v monológoch smútku,
ty učil sa ma smiať.
Čím si pre mňa,
nevyslovím, ani nedá sa to snáď,
odišiel si a j prosím, skoro sa mi vráť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
pawlo
18. 4.apríla 2008 18:38
Ďaľšia pekná báseň - pekne si sa pohrala so slovíčkami.
Napíš svoj komentár