Ľalie bielych nocí čo mažú slepé tiene zajtrajška... čierne labute čo zobú z ich náručí krvou nasiaknuté zrná -plody našich násilných prebudení Deti čo si ruky preplietajú láskou a nežne šeptajú slovka smrti... Dych rozložený na pach omamných... Ďalej »
Blog, 14. 11. 2012 21:52