Vakocalypsa – druhá časť

Svet je bordel, ľudia sú len bábky a pánom tvorstva sa stávajú ONI! Zrušili Hodžovsko - Hattalovsku reformu! Môže ich niekto zastaviť a či svet padne pod nadvládu ich VELEBNOSTI?

Sivé eminencie


,,Prečo by sme ťa mali počúvať?” – spýtala sa Agáta tichým gagotom hľadajúc očami podporu v ostatných kačiciach. Iba pár malo toľko odvahy aby nenápadne prikývlo. Neznáma kačka sa otočila a až vtedy si ju každý mohol premerať. Jej čierne perie, tmavé oči a výrazne oranžový zobák jej dodávali autoritu ako žiadnej inej. Uprene na zahľadela na Agátu, ktorá bola asi dvakrát menšia ako ona. ,,Pretože ja jediná viem ako dosiahnuť vytúžený cieľ” – povedala pokojným hlasom no neodpustila si arogantný úškľabok. Agáte pri týchto slovách prešiel mráz po operenom chrbte. Vedela načo neznáma naráža no nechcela si pripustiť, že toto je ten pravý moment, predstavovala si ho totiž úplne inak. ,,Keďže sme začali trošku nevľúdne” – poobzerala sa a nepatrne sa usmiala - ,,nestihla som sa ani predstaviť. Volám sa Kažižga ... a nenávidím keď mi niekto komolí meno”– doplnila po tom ako si všimla pobavený úsmev na Agátinom zobáku. Tej úsmev zamrzol a tak sa radšej zahladila do svojho odrazu v hladine. Kažižge zasvietili oči keď si všimla ako autoritu vzbudzuje. - Je to len dobre, - pomyslela si - niekto tie hlúpe kačky viesť musí.

Aďa sedela na okennom parapete a sledovala jazero. Všimla si pár kačiek, ktoré sedia na hladine a pousmiala sa. Ani nevedela prečo, zrazu jej kačky prišli veľmi sympatické. Prameň červených vlasov, ktorý jej vbehol do výhľadu si dala za ucho a ďalej sledovala celkom pokojné popoludnie. Aspoň sa také zdala. Občas si pripadala na svoj vek mierne zabrzdená. Mala 15 rokov no občas ju zachvátili nálady ako päť ročnú. Nevedela si vysvetliť čím to je, no už si na to zvykla. Často sedávala niekoľko hodín na okne a pozerala na les a jazero. Mala pocit, že ju hypnotizuje. Akoby jazero kričalo ,,Poď sem, pod sem” stále hlasnejšie a hlasnejšie. ,, Budem mať silu tomuto pokušeniu stále odolávať”, - pýtala sa často sama seba – ,,a čo sa stane kebyže k nemu idem?” Blúdila v myšlienkach uprene hladiac na kačky. Bola s nimi spojená.

,,Mám plán” – povedala Kažižga hrdo - ,,zmobilizujeme najprv všetky jednotky z okolia, ovládneme Panavu a neskôr celý svet. Tie časy kedy sme mi boli na spodku potravinového reťazca na natrvalo skončia. Ona “– kývla hlavou na dom kde bývala Alexis - ,, nám k tomu dopomôže. Agáta a Spoky vy pôjdete zistiť či snami bude komunikovať. Ja myslím, že áno. Je zúfalá, nemá priateľov ani známych. To jej môžeme poskytnúť a pritom naivka nebude ani tušiť, že ona je nástrojom našej pomsty. Až sa zotmie rozbehneme náš plán” – šialene sa zasmiala čo prerástlo do dusenia až nakoniec vypľula nejakú trávu a pokračovala - ,,Eugen ty obletíš všetky dvory kde chovajú kačky a oznámiš im, že čoskoro budeme potrebovať ich pomoc. Zatiaľ máte voľno, nažerte sa a pripravte sa na zmenu sveta” – posledné slová hlasito vykríkla a diabolsky sa pozrela na ostatné kačky a káčerov. Pre svoju pýchu si nevšimla, že o ich pláne vie aj ktosi iný.


...koniec druhej časti...

 Blog
Komentuj
 fotka
andulili  20. 9. 2007 17:46
KAŽIŽGAAAA.. huahahah.. nikto nevie čo sa blíži
Napíš svoj komentár