Stála som v strede miestnosti a bola som rada že o sebe viem.

Dozvuky.

Myslím že viac slov netreba. Spolužiačka za mnou prišla s ďalším pohárikom a prosbou, aby sme si pripili. Jasné, ideme na to! Nevedela som koľko je hodín, ale bolo mi to jedno. I napriek tomu, že v našej triede nemáme úplne najlepšie vzťahy, dozvuky aj stužkovú sme si riadne užili. Znova sa zhaslo a tancovali sme. Prekvapovalo ma, ako v takej miestnosti dokážeme všetci tancovať a vzájomne sa nepozabíjať. Čas utekal a my sme sa stále bavili. Znova zažli svetlo. Ďalší prípitok.
Pritmolil sa ku mne spolužiak. " Ja viem, že som opitý. A ver mi že som prvýkrát. A nechcem aby si si o mne myslela niečo zlé." Smiala som sa. Prečo by som si mala myslieť niečo zlé? Veď som na tom bola takisto. Keď nie horšie. "Musím ti niečo povedať. Poviem ti to, lebo za triezva by som ti to nikdy nepovedal. Ale ver mi, že ja teraz viem, čo hovorím. I keď som opitý, tak to, čo ti poviem, myslím vážne." Zrazu mi zamrzol úsmev na perách, pretože to, čo mi povedal ma neskutočne dojalo. " Si jeden z najinteligentnejších ľudí, akých poznám. Si úžasný človek. Neskutočne ťa obdivujem. A chcem aby si vedela, že či už budeš tá najlepšia lekárka, alebo skončíš niekde za pásom, pre mňa budeš vždy výnimočná. Lebo si nesmierne inteligentný a krásny človek." Plakala som. Aj teraz plačem. Lebo to malo aj má pre mňa nesmiernu cenu. Neviem či si pamätá to, čo mi povedal. Bolo toho viac, no toto mi najviac utkvelo v pamäti. Možno aj preto že mnohé vety sa často opakovali .Stáli sme tam asi polhodiny a on mi rozprával tak krásne veci. Chcela som ho objať, keď prišla spolužiačka a odtiahla ma. "Čo reveš? Neblbni! Tancuj!! No ja som nemohla. Slzy sa mi rinuli po tvári až tak, že sme odišli von. Ona sa na mňa pozrela a povedala. "Prečo plačeš? Neviem síce čo presne ti povedal, no i bez neho vieme, že si super človek."
Ale ja na to nemôžem zabudnúť. Lebo to bola jedna z najkrajších vecí, čo mi kto povedal. A to nepreháňam. Vlastne ani neviem či to myslel vážne, možno si myslel že hovorí s niekým iným. Neviem. Viem len, že ak aspoň polovica vecí bola pravdivá, tak som šťastná že si to o mne myslí. A chcela by som byť aspoň s polovice takým človekom, za akého ma má...

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár