Bol jarný večer,slnko už dávno zapadlo ale Lenka nemohla spať.Stále myslela na jedinú vec.A to čo spraví ked bude v tom?Trápilo ju to už pár dní.Vedela síce že bez ochrany je to riziko ale šla do toho lebo svojmi chalanovy verila.Ale občas dôvera nestačí a preto sa teraz obáva vysledku.
Jej chlapec,teda Lukáš je od nej o dva roky strší a tento rok maturuje.Podal si prihlášku na vysokú kde ho určite prímu pretože v škole je jednotkár a chce byť lekárom.Lenku miluje ale vie,že ak on niečo vyvedie Lenka mu to neodpusti pretože si pri ňom vytrpela už za ten rok a pol veľa.Od klamstiev až po neveru.
Lenke zrazu zazvonil mobil.Volal jej Lukáš.Ahoj Leni ako sa máš?Celýden si sa mi neozvala a ani si mi neodpísala na SMS-ku?Čo je to s tebou?Lenka mu len tiško odpovedala:Nič.A oopýtala sa ho:Mal by si na mňa zajtra po škole čas?Ano.Tak sa stretneme v parku po škole dobre?Lúbim ťa!pa.Položila a začala plakať.Zazvonil budík a nastal okamih pravdy.Lenka prišla do kúpeľne a pozrela sa na test.Začala plakať ešte viac.Nič viac jej neostávalo.Je to jesné som v tom.Mala strach ako to povie Lukášovi,mame a potom aj otcovi,ktorého už pol roka nevidela.Rýchlo vyhodila test a šla spat.Ale zaspat sa jej nedarilo.Stále myslela na to že v 16 bude matkou,že ju Lukáš opustí,mama vyhodí z domu alebo pošle na potrat.Po dlhom rozmýšľani stále o tom istom konečne zaspala.Ráno vstala skoro.Naraňajkovala sa,umyla a odišla.
Šla sa poprechádzať po meste.A rozmýšľat.Bola unavená ale pritom plná energie.Smutná ale šťastná.Jednoducho bolo jej nanič.
Keď prišla do školy veľmi pozorne si pozrela tváre svojich spolužičiek.Všetky boli šťastné a bezchybné.Len ona sa cítila akoby tam do toho ich šťastného sveta nepatrila.Celých 6 hodín v škole doslova tŕpla a neustále rozmýšľala nad Lukášom a nad jeho reakciou.čo jej na to povie.
Zazvonilo a to Lenku prebralo.Vstala,zaobrala si tašku a pomaly sa ponáhľala do parku kde ju už čakal Likáš z ružou v ruke.Nežne ju pobozkal a podal jej ružu.Lenka to už nevydržala,rozplakala sa.Lukáš sa jej opýtal enka čo ti je?Ale ona neodpovedala len ďalej plakala.
Lukáš si ju pritisol k sebe a znova ju pobozkal a opýtal sa jej eni no tak čo ti je?a Lenka začala hovoriť ukáš ja veľmi ťa ľúbim ale musím ti niečo povedať.Čo mi chceš povedať?náhlivo sa jej opýtal Lukáš.Ja,Lukáško asi som tehotná.Lukáš pozrel na ňu a povedal:Naozaj?ja ,ČO?a znervóznel.Lenka toto nie je vtipné,myslíš to maozaj vážne?Lenka nič nepovedala len kyvla hlavou a znova začala plakať.Lukáš ju objal a povedal:Ak si tehotná neboj sa my dvaj spolu to zvládneme.Lebo nikto to nevyrieši za nás.Ale Leni sľúb mi že ma neopusíš?Lenka naňho pozrela a usmiala sa cez slzy a povedala:Ale čo na to povedia naši rodičia?Lukáš povedal:Nech naši rodičia povedia čokoľvek my to zvládneme.Ja dokončím školu.Nájdem si prácu a ty dokončíš tento ročník.Potom spolu počkáme na bábätko a postaráme sa oň.Potom dokončíš školu ty.A bude z nás rodinka.Lenka sa pozrela do jeho očí a usmiala sa.Nevedela čo mu má povedať.Bola šťastná konečne po tých hodinách strachu.A tak Lukáša len pobozkala.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
kikuska1  25. 4. 2008 12:50
Trocha tomu chyba ukoncenie este ale inac pekne..
Napíš svoj komentár