VÝLET DO KNIŽNICE (by Marley & Fylo, 3. časť)

Pozerám na Marley, že to nie je taký blbý nápad. Zapínam prehliadač, sťahujem celé PDF-ko na plochu, prihlasujem sa do mailu (Marley medzitým hliadkuje)

A kroky. “Daj to dolu na lištu!!!”

Tety sa zjavili dve, chvíľu debatovali, na chvíľu odišli. Ja medzitým zisťujem, že súbor je priveľký. Treba skopírovať vybranú časť.

A ja sa medzitým začínam mierne smiať. Ono ešte medzitým sa to celkom stupňovalo, keďže som si postupne uvedomovala, že v podstate vykrádame archív Národnej knižnice, ja ešte k tomu s nožom pri sebe. A potom keď sa človek najviac smial, tak mu to museli tie super milé pracovníčky pokaziť.

V každom prípade sa tety opäť rýchlo zjavili, CD nám zhabali, že vraj nám to vytlačia pri pulte.

A my že ááá doprdele. Ale, skoro sa podarilo, možno nabudúce.
Samozrejme, ani tlačenie sa neobišlo bez problémov. Teta nám totiž najskôr vytlačila nejakých desať zlých strán, ktoré nám potom veľkoryso darovala (nenaúčtovala si ich...nemohla, lebo to sme nechceli, ale potešilo aj také
Hehe, desať strán navyše a dokonca ani nie potajme, dobrí sme, nie? A potom (vlastne predtým ako jej to konečne išlo tlačiť) teta zabila “A neviete si to nejako poslať?” ...ľudia moji, ja som mala dosť...

Dobojovali sme s CD, už len vybrať štyri nanovo objednané knihy a prchať domov. Knihy, štyri, už nás čakali. Ale smola sa ukázala v tom, že dve z nich boli celkom mimo, a tretia len tak trošku (názov dobrý, rok na...)

A tak reku, našli sme asi osminu z toho, čo Marek potreboval, ale celkom sme sa pobavili, aspoň teda čo sa mňa týka. V ten deň som mala o niekoľko hodín (1,5) súťaž zo španielčiny, ktorú neviem, tak som z knižnice išla rovno tam (medzitým som Mareka odkopla na zastávku, stihla som mu povedať niekoľko odveci príhod, nestihla som obed...(ale ja som v tom nevinne...ja som ju na obed posielal...) dodávam, že dobrovoľne som ho nestihla - a ešte som Mareka oboznámila s tým, že mám nôž, ale to je v podstate nepodstané. (→ pekné spojenie, nie?)

Blížime sa k pointe, hehe. Tak teda, spoznávať ľudí cez internet považujem a stále budem považovať za riskantné. Ovšem, človek riskuje po celý život a keby sme sa stále tvárili, že sa bojíme ísť do niečoho nového, tak by to nebolo také akčné. Ja som človek, ktorý potrebuje akciu a potrebuje skúšať nové veci a spoznávať nových ľudí, aj keď som niekedy (resp. vlastne vždy) nedôverčivá a ostražitá osoba. Ale to neznamená, že sa budem báť každého, koho na ulici stretnem a že sa nebudem vedieť brániť. Blbosť, ja som divný typ, to vie asi každý, kto ma pozná, ale zase...to, že som spoznala tuto kamoša, neľutujem. Pobavili sme sa, nič sme síce nevybavili, ale bola sranda a poznám nového fajn človeka. Tak čo, nebudem sa tu viac rozpisovať.
Jak sa hovorí, nashledanou příště? (neviem po česky, ale nepriznávam si to

A ja som strávil jeden deň v Martine, spoznal som ďalšieho príjemného človeka, povybavoval som si dáke veci - no nestálo to za to?

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu