Kde bolo, tam bolo, žili raz štyri deti. Ich mená boli Marek, Danka, Jakub a Beatka. Boli to velmi spokojne deti, lebo zili v krajine v ktorej si mohli robiť čo chceli. Mohli hodiť spať kedy chceli, nemuseli chodiť do školy ani do škôlky. Žili si takým spokojným životom ale do ich kúzelného sveta prišiel raz škriatok a povedal im:, , Musíte mi pomôcť, Do náško rozprávkového sveta prišla zlá čarodejnica aj s svojimi pomocníkmi a hce nás odtialto vyhnať! " No a deti si povedali:, , Hm, musíme tu zlú čarodejnicu vyhnať.ô No vyhnať, vyhnať to sa ľahko povie ale najprv sa museli vyzbrojiť. Marek si zobral prak lebo bol z nich najstarší. Danielka , jeho dvojča, si zobrala gumičky do vlasov lebo sa rada starala o svoj vzhľad a vedela s nimi dobre narábať, Beátka si zobrala šaty na barbíny, lebo sa rada hrala s barbínami no a najmladší Jakub si zobral vodnu pištoľ, lebo sa s ňou mal dlhoročné skúsenosti. No a tak išli. Putovali jeden den, dva dni, tri dni okolo veľkých vodopádov, okolo horského potoka cez les. A zhovárali sa: ty počuj Maro, už tam budemeeee. A Marek odvetil: Budeme tam keď tam budeme. a takto si vykraččovali stále dalej a dalej. Keď tu zrazu na nich vyskočil hrozný vlk. Vzpriamil sa a povedal: Aleba aleba aké mladé mesko teda chcel som povedať detičky. A ako rozprával tak slintal a smrdelo mu z úst. Ale čo vy tu robíte tak samy ak sa smiem spýtať. Veď tu by vás mohol kľudne niekto zožrať. Povedal vlk a tváril sa tak krotko ako to len šlo. Poďte radšej do mojej jaskyne tam si vás uvárim teda mysle som čaj vám uvarím. Len podťe. No a deti ešte naivné a hlúpe išli. Ale vlk starý ´poľovník na malé deti mal pripravenú v brlohu pascu. No a myslel si že sa mu podarí chyťiť deti do pasce. Ale to ešte nevdel s kým má do činenia. Deti ho rýchlo prekukli a pustili sa s ním v zápasi. Jakub a marek sa postavili do bojovej línie a pálili po ňom vodu a kameňe. Beátka naňho navliekla šaty na barbiny a tým ho úplne spacifikovala a Dada ho ešte aj učesala s slovami: Nech vyzeráš aspoň dobre keď sme ťa už zajali. No a deti opustili jaskynu s vlkom a pobrali sa ďalej. Asi po 20 kilometroch šlapania dorazli na čistinku kďe bol rozprávajúci zajačik. Tento zajačik im prezradil že babu jagu majú hldať v domčeku na stračej nôžke a že tento domček je asi deň chôdze popri potoku. Deti sa zajkovi poďakovali a išli ďalej. A naozaj dorazili k domčeku na stračej nôžke. Povedali si že sa riadne vyspia a až potom zájdu k babe jage. Bola to dlhá a nepokojná noc ale na druhý deň ešte za svitana vykračovala skupinka štyroch detí k domčeku. Zaklopali ako sa patrí a počkali kým im baba jaga otvorí. Babajaga bola nizka tučná žena s riadnou bradavicou na nose. Pohlad na nu bol hrozny. No a baba jaga sa ich milym hlasom spytala. Ahojte detičky. Tak čo. Načo že ste prišli. A Marek ako najstarší odvetil. No čo myslíš. Veď nám ničíš našu rozprávkovú ríšu.
Naozaj?
Ej veru hej a nám sa to nepáči a vyženieme ťa či už po dobrom alebo po zlom.
No tak potom budeme bojovať, povedala a rýchlym pohybom ruky vytiahla čarovný prútik. A začal sa boj. Marek s Jakubom sa ju snažili zatlačiť do kpta a Dada ktorá mala čierny pás v karate na ňu skúšala svoje finty. No a beja čakala na vhodnú príležitosť aby jej mohla obliecť barbinovské šaty. Nedallo sa povedať kto vyhráva alebo kto prehráva. Proste sa to stalo. Zrazu ležala baba jaga na zemi ob lečená v barbinovkých šatách. Deti zavolali na políciu aby si babu jagu odviedli. A vrátili sa speť domov kde si žijú šťastne až do dnes. A zazvonil zvonec a rozprávke je koniec

 Rozprávka
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár