Som unudený, nechce sa mi vracať späť. Ukradli mi celý balík dreveného uhlia, nachystal som v záhrade „barbecue“ predstavu, teraz sa môžem tešiť iba z toho, že nebudem musieť umývať mastnotu zo zabitých a neskôr zmrazených svíň.

Namiesto piva budem dnes večer dupať po kartónoch z mlieka. Radšej sám, pretože nemám chuť zapíjať mlieko s tebou ani so zakladateľom tejto krajiny. Nechcem, aby niekto videl, ako z nudy ležím na kuchynskom stole a mávam rukami, nohami. To sa ako tvárim, že som ryba na suchu. Ryba unudená životom v mori. Čo ma je po koralovej spoločnosti, je otravná, ľahko predvídavá. Všetky jej pohyby sú zrátané históriou.

To, čo mi inokedy vadilo, som začal robiť sám, nejakým zázrakom neviem kedy. Ublížili mi, chvíľu sa nič nedialo, potom som ublížil ja. Asi je zbytočné pýtať sa prečo, keď je vopred jasné, že v živote to už raz tak chodí: na začiatku sa ti otáčajú chrbtom, kým sa ty nenaučíš otáčať chrbtom tiež. Sem-tam ukradneme niečie srdce, videli sme to, počuli sme o tom. Všetko je dôsledne odpozorované. Priznaj si, kým je čas.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár