Milióny ľudí na našej planéte sa domnievajú, že majú určité poznanie Stvoriteľa. To však, čo majú, je len ich predstava. Je len ich domnienka, na míle vzdialená od pravdy. A aj pre túto neznalosť tých, ktorí sa domnievajú byť znalými, to s našim svetom vyzerá tak, ako to vyzerá.


Poznanie Stvoriteľa sa u súčasných veriacich podobá staviteľovi, ktorý chce urobiť strechu na dome, ale bez toho, aby vybudoval obvodné múry. Na čom sa ale má udržať strecha, keď chýbajú obvodové múry? Urobiť niečo takého je nemysliteľné, pretože sa to prieči fyzikálnym zákonom, ktoré sú v skutočnosti zákonmi Pána. Ich železná logika neumožní nikomu postaviť strechu na dome bez predchádzajúceho vybudovania obvodných múrov.

A túto jednoduchú zákonitosť nie je možné obísť ani pri budovaní našej znalosti Stvoriteľa. Aj táto znalosť, ako vrchol všetkého, musí byť vybudovaná na pevných obvodových múroch. Ak ich niet, nemôže byť ani strechy, čiže nijakej relevantnej znalosti o Stvoriteľovi. Je len ilúzia, postavená vo vzduchoprázdne tak, ako je to u súčasného kresťanstva.

Čo však sú spomínané obvodné múry? Čo predstavuje chýbajúce poznanie, nutné na to, aby na ňom spočinulo zavŕšenie vo forme skutočnej znalosti Stvoriteľa?

Všetko, čo ľudstvo vo svojom postupnom vývoji prežilo boli kroky, rozširujúce jeho duchovné poznanie. Každá z veľkých svetových kultúr, či už sú to starovekí Gréci, Rimania, Kelti, Germáni, alebo Slovania, prežila vo svojom vývoji obdobie uctievania takzvaných „bohov“. Hovorí o nich napríklad známa grécka mytológia, ale veľmi podobných „bohov“, len s inými menami môžeme nájsť vo všetkých vyššie spomínaných kultúrach. Všade je možné vnímať jednotný rys. Všade je možné vnímať jednotnú znalosť a jednotný prienik do poznania, ktoré nám je v súčasnosti neznáme.

Aké to bolo poznanie?

Išlo o vývojový stupeň ľudskej civilizácie, v ktorom došlo k prieniku pod povrch prírody. K prieniku k poznaniu síl a bytostí, riadiacich prírodné dianie. U všetkých dávnych kultúr došlo na určitom stupni ich vývoja k jednotnej znalosti, že za dianím v prírode stoja vedomé bytosti, ktoré toto dianie spravujú a usmerňujú. A ide o bytosti, stojace buď na nižších stupňoch hierarchie, alebo o bytosti, stojace na vyšších, alebo najvyšších stupňoch hierarchie.

Medzi bytosti, spravujúce svet prírody, stojace hierarchicky nižšie patria napríklad víly, trpaslíci, gnómovia, sylfovia, elfovia, alebo vodníci. Každý z nich má na starosti určitý špecifický okruh pôsobenia. Gnómovia napríklad svet hornín a nerastov, elfovia kvety a stromy, vodníci jazerá a podobne.

O týchto bytostiach hovoria mnohé staré báje, povesti a rozprávky, šíriace sa v minulosti ústnym podaním. Ich prostredníctvom odovzdávali dávne generácie svojim nasledovníkom poznanie o existencii prírodných bytostí a o kontakte s nimi ako niečo úplne samozrejmé, čo naši predkovia vnímali a každodenne prežívali.

A potom sú to bytosti, stojace na vysokých priečkach hierarchie v spravovaní prírodných dejov. Práve tieto bytosti, pre ich veľkú silu a moc, boli menované „bohmi“. Môžeme spomenúť napríklad Neptúna – správcu celého vodstva, Apolóna – správcu Slnka, Perúna, alebo Dia, správcu hromov a bleskov, Erdu – správkyňu zeme, a tak ďalej.

Toto poznanie bolo v dávnych obdobiach vývoja ľudskej civilizácie tým najvyšším duchovným poznaním, ktoré vtedajšie národy dosiahli. Bola to realita, ktorú prežívali a s ktorou boli v kontakte. Neboli to veci vymyslené a vycucané z prsta, ako sa my teraz domnievame. Bola to, a stále ešte aj je realita, skrývajúca sa za vonkajším obalom prírodného diania.

Potom prišlo kresťanstvo a nesmierna chyba jeho šíriteľov. Tí totiž označili všetko to, čo dovtedy jestvovalo za pohanstvo. Začali to všemožne potláčať a presadzovať iba kresťanstvo.

Kresťanstvo je naozaj vrcholom duchovného poznania na zemi. Je naozaj onou pomyselnou strechou a zavŕšením stavby. Avšak strecha mala byť postavená na doterajšom prirodzenom vývoji duchovného poznania. Toto poznanie nemalo byť kresťanstvom popreté a odmietnuté, ale malo sa na ňom ďalej kontinuálne budovať.

Toto poznanie totiž predstavuje určitý podstatný výsek fungovania stvorenia, stvoreného podľa Vôle Stvoriteľa. To Stvoriteľ stvoril bilióny prírodných bytostí, starajúce sa o bezchybný chod prírodného diania. Popretie tejto skutočnosti kresťanstvom je stavanie sa proti Vôli Stvoriteľa. Je to zároveň popretie kontinuity prirodzeného vývoja duchovného poznania, čim vznikla v duchovnom poznaní ľudskej civilizácie priepasť.

Priepasť nie je možné ničím preklenúť a jej existencia spôsobuje, že pomyselné poznanie Stvoriteľa sa neopiera o pevné základy poznania a rešpektovania jeho Vôle, a preto pláva na vode. Preto kresťania nemôžu mať pravé a skutočné poznanie Stvoriteľa, aj keď sa oni sami domnievajú, že ho majú. A preto je celý náš svet vzdialený od pravdivej, najvyššej a najvznešenejšej znalosti Pána.

Aby ju ľudia mohli dosiahnuť, nezostáva im nič iné, ako vrátiť sa späť k stratenému poznaniu o existencii prírodných bytostí. To však nieje možné uskutočniť len nejakým oboznámením sa s vecou, ale musí to byť vnútorne prežité. Musí to byť vnútorne uchopené prežitím presne tak, ako to kedysi prežívali ako realitu naši dávni predkovia.

Nie je to ale tak ťažké, ako by sa mohlo zdať, pretože každý z nás nesie túto znalosť ukrytú hlboko vo svojom srdci a hlboko vo svojej duši. Lebo každý z nás prežil možno aj niekoľko svojich predchádzajúcich životov ako dávny Grék, Riman, Slovan, Germán, alebo Kelt. Každý z nás žil v období, kedy bol kontakt s prírodnými bytosťami úplnou samozrejmosťou. Každý z nás to prežil a toto prežitie je nezmazateľné uložené v našej duši. Stačí si naňho iba rozpomenúť. Stačí ho iba nanovo objaviť a spojiť sa s ním.

V dnešnej dobe nám v tom bráni racionalita rozumu, ktorá sa z toho vysmieva, ktorá to spochybňuje a odsúva do ríše bájí a rozprávok, ako čosi detinské a nereálne.

Zanechajme preto obmedzenia rozumu a nalaďme sa na svoje srdce a cit. Choďme do prírody a otvorme v nej svoju dušu. Týmto spôsobom sa môžu naše dávne prežitia vyplaviť na povrch a my budeme schopní odhaliť závoj, skrývajúci za vonkajším svetom prírody staronový, zázračný svet prírodných bytostí.

Bytostí, ktoré nie sú „bohovia“, ale verní služobníci jediného Boha, naplňujúci jeho Svätú Vôľu v prírodnom dianí. Práve preto je príroda tak nádherná, svieža a uzdravujúca. Je totiž formovaná vo vernej službe prírodných bytostí v súlade s Vôľou Stvoriteľa.

Tieto skutočnosti môžu nemnohí aj vidieť svojim jemnejším zrakom, ale úplne všetci ich môžu prežiť vo svojom vnútri ako neodškriepiteľnú realitu. Môžu jasne vnútorne poznať, že takto to je. Nie preto, že o tom teraz hovoríme, alebo že o tom budeme niekde čítať, ale preto, lebo toto poznanie nám vyvstane v prežití v našom vlastnom vnútri. Skrze toto prežitie nám dajú bytosti prírody vedieť o svojej existencii a o realite ich sveta.

Uvažujme o týchto veciach, zaujímajme sa o ne a hlavne im otvorme svoje srdce, svoj cit a svoju dušu. A stane sa zázrak, pretože sa nám otvorí svet zázračnosti bytia, o akom sme doteraz nemali ani len tušenia. Tento svet tu stále bol a stále je. A len jeho hlboké vnútorné prežitie môže dať každému duchovne hľadajúcemu takú pevnú oporu, na ktorej bude môcť postaviť svoje správne a pravé poznanie Stvoriteľa.

Bez tejto opory a bez týchto múrov niet nijakého skutočného poznania Stvoriteľa, pretože duchovný vývoj musí byť kontinuálny. Nie je možné v ňom nič preskočiť, nič ignorovať a zavrhnúť tak, ako to urobilo kresťanstvo, pretože tým zavrhlo Vôľu Stvoriteľa, prejavujúcu sa v jeho stvorení. A ak zavrhujeme Stvoriteľovu Vôľu, ako ho potom môžeme správne poznať? To je nemožné!



Vedieť o existencii a pôsobení prírodných bytostí, spravujúcich prírodné dianie je potrebné aj z toho dôvodu, že v dnešnej dobe veľkej očisty ľudstva to budú práve títo služobníci Jediného a Najvyššieho, ktorých prostredníctvom sa naplní osud každého človeka. Oni utkajú celej našej planéte, jej národom i jednotlivým ľuďom taký osud, aký si zaslúžia. Aký si zaslúžia svojim chcením, svojim myslením, svojimi hodnotami a svojim celkovým životným smerovaním.

Preto je treba začať už konečne dbať o to, aby všetko čo chceme bolo iba čisté, dobré a spravodlivé. Aby naše hodnoty neboli len hodnotami materiálnymi, ako doteraz, ale aby naše životné snaženie smerovalo k hodnotám ducha, k Stvoriteľovi a k jeho kráľovstvu nebeskému.

Ak ale o to dbať nebudeme, ruky bytostných služobníkov, naplňujúcich Vôľu Najvyššieho, nás odstránia z tejto zeme i z celého Pánovho stvorenia ako nehodných ďalej v ňom žiť a tešiť sa z vedomého bytia.

v spolupráci s » smeromkzivotu.blogspot.com/...

 Blog
Komentuj
 
 fotka
sajzousko  7. 6. 2022 17:33
to je rúhanie písať sväté slová na skazený portál BIrdz sk !
Napíš svoj komentár