Čo je to vlastne reinkarnácia? Na akom princípe funguje? Na svete takmer každú minútu niekto zomrie a niekto sa narodí. Sú to stále tí istí ľudia, ktorí na jednej strane zomierajú, ale hneď vzápätí sa rodia?

Nejako sa mi to nezdá. Ale za najväčšiu slabinu teórie reinkarnácie považujem dilemu, kto sa reinkarnoval do prvých ľudí. Ak je totiž reinkarnácia neustálym kolobehom, v ktorom duša odkladá jedno telo a vzápätí si berie druhé, ako to bolo pri prvých ľuďoch? Kto sa reinkarnoval do nich? V tejto otázke podľa mňa princíp reinkarnácie zlyháva.

Odpoveď: Skôr ako sa dostaneme k odpovediam na tieto otázky, treba najskôr podať určité základné vysvetlenie. Treba aspoň v stručnosti načrtnúť kontext celkového diania.

Čo je hmotné raz vzniklo, a preto raz musí zaniknúť a rozložiť sa v prach. Lebo prach sme a na prach sa obrátime, ale prachom je aj celé hmotné univerzum. Aj ono sa nakoniec premení v prach.

A v prach sa premení nie len jeho najhrubšia, hmotná časť, kde teraz žijeme, ale aj jeho jemnejšia hmotná časť, do ktorej odchádzajú naše duše po fyzickej smrti. Takáto, svojim spôsobom bezútešná je realita, ak by sme ju vnímali iba čisto z materiálneho, fyzického a hmotného hľadiska.

Ale pozor! Materiálna realita nie je realitou jedinou! Nad ňou sa nachádza realita vyššia! Realita Ducha! Realita večnosti a večného, nepretržite trvajúceho bytia, kde nemá miesto žiadna smrť, ani žiaden zánik tak, ako je to v hmotnom svete.

A človek pochádza práve z tejto reality! Ona tvorí najvnútornejšie jadro každého z nás! Ona je nezničiteľnou Božou iskrou, ktorú každý z ľudí nesie vo svojom srdci, a ktorá nezahynie, aj keď sa celé univerzum premení v prach.

My ľudia sme teda Božie iskry a pochádzame z ríše večného Ducha. A v tejto ríši večného Ducha sme vo svojom detskom stave Božej, alebo duchovnej iskry zatúžili po plnom seba uvedomení. Zatúžili sme stať sa dospelými, zrelými duchovnými osobnosťami a žiť naveky vo večnej ríši Ducha.

Kto sa však chce stať z nevedomého dieťaťa dospelým človekom, musí ísť do školy. Musí sa toho veľa naučiť, aby dozrel a stal sa samostatnou osobnosťou. No a na to, aby duchovné iskry dozreli, slúži hmotný svet. Práve do školy hmotnosti sú za účelom svojho vývoja rozsievané, ako zrná do zeme.

Duchovné iskry vstupujú najskôr do hmoty jemnej. Jej plášťom sa zahalia, čím vznikne ľudská duša. Ľudská duša je teda duchovná iskra, zahalená do obalu jemnej hmoty. A potom, vo svojom duševnom obale z jemnej hmoty vstupuje, alebo vteľuje sa do fyzického tela. Do fyzického tela, ktoré je fyzickým a najhutnejším hmotným obalom duchovnej iskry.

Úlohou duchovnej iskry v hmotnom tele je rozvíjať sa a rásť v cnostiach, a tým postupne dozrievať v čoraz zrelšiu a dospelejšiu duchovnú osobnosť. Na to, aby ľudia nezabudli kým vlastne sú, odkiaľ prišli, o čo sa majú vo svojom hmotnom živote usilovať a akými sa majú stať, obdržali učebnú látku v podobe Mojžišovho Desatora a Ježišovho učenia. V nich sú obsiahnuté kritéria toho, akým sa má človek stať vo svojom myslení i vo svojom konaní, aby správne duchovne dozrel a stal sa dospelou duchovnou osobnosťou, schopnou vrátiť sa po úspešnom splnení svojej pozemskej misie naspäť do svojho domova.

No a po týchto nevyhnutných základných informáciach si už môžeme dať odpoveď na otázky, položené v úvode.

Aké duše sa teda vtelili do úplne prvých ľudí na zemi? Boli to duchovné iskry z duchovnej ríše, ktoré vstúpili za účelom svojho vývoja najskôr do jemnej hmotnosti, kde na seba zobrali jemno hmotný záhal a stali sa dušami. A potom sa ako ľudské duše vtelili do tiel prvých ľudí. Tým začal proces reinkarnácie.

Ľudská duša žila vo fyzickom tele, učila sa a duchovne dozrievala, ale keď telo zostarlo a zhynulo, opustila ho. Duchovná iskra jednoducho odložila svoj najhrubší obal, čiže fyzické telo, a vo svojom jemnejšom duševnom obale sa vrátila nazad do úrovne jemnej hmoty, ktorá je ľuďmi nazývaná „druhý svet“.

Tu duchovná iskra zotrvá vždy určitý čas, pretože v úrovni jemnej hmoty prežíva v znásobenej miere všetky dôsledky svojho pozemského jednania, čiže dôsledky toho, aká na zemi bola. Ak bola dobrá, spravodlivá, čestná čistá a láskavá, prežíva v úrovni jemnej hmoty radosť a šťastie. Ak ale bola na zemi nedobrá, nespravodlivá, nečestná, nečistá a neláskavá, prežíva v úrovni jemnej hmoty bolesť a utrpenie. Čo kto totiž zasieva, to bude musieť nakoniec on sám aj zožať. Zákon spätného pôsobenia zaručuje dokonalú spravodlivosť vo stvorení.

A tým sa dostávame k odpovedi na ďalšiu otázku, či sa ľudská duša inkarnuje do nového fyzického tela ihneď po svojej smrti.

Odpoveď znie nie, pretože musí v úrovni jemnej hmoty, čiže na druhom svete, určitý kratší alebo dlhší čas prežívať dôsledky svojho predchádzajúceho pozemského jednania. Až potom, po nejakom čase, vstupuje opäť do fyzického tela, aby absolvovala ďalšiu vyučovaciu lekciu, a aby sa prostredníctvom svojho pozemského života mohla zase o trochu ďalej posunúť vo svojom duchovnom dozrievaní.

Každý z nás dnešných ľudí má za sebou veľa inkarnácií. Každý z nás má za sebou už veľa prechodov medzi svetom hrubej hmoty a svetom jemnej hmoty. Naša časť hmotného univerza však dospieva do bodu, v ktorom nastáva žatva. Do bodu, v ktorom má pole hrubej i jemnej hmotnosti vydať úrodu zrelých ľudských duší. Úrodu duchovne dospelých ľudských duší, schopných opustiť hmotnosť a vrátiť sa domov do duchovnej ríše ako zrelé duchovné osobnosti.

Nastáva čas žatvy a triedenia na zrelú pšenicu, ktorá bude zhromaždená v Pánových sýpkach, čiže vo večnej ríši Ducha, a na burinu a plevy, ktoré budú spálené v ohni. To znamená, že zahynú v nastávajúcom rozkladnom procese hmoty, pretože ich necnosti a neresti, ich nespravodlivosť a nečestnosť, ich materializmus a ateizmus, ich ignorovanie úcty voči blížnym i voči Stvoriteľovi im nedovolili oslobodiť sa včas z hmotného sveta a uniknúť do bezpečia večnej ríše Ducha.

Tak, ako raz všetko čo je hmotné začína, tak to raz aj končí. Veľký kolobeh našej časti stvorenia sa uzatvára. Na jeho začiatku vstupovali nedospelé duchovné iskry najskôr do jemnej a potom do hrubej hmoty, aby dospeli a dozreli, a na konci tohto kolobehu nastáva čas, kedy sa už zrelé a dospelé ľudské duchovné osobnosti musia začať odpútavať či už z hrubej, alebo jemnej hmotnosti, a vstupovať nazad do duchovnej ríše.

Brána školy nášho hmotného univerza sa zatvára. Hmotnosť končí a bude postupne spieť k svojmu rozkladu. Spolu so všetkým nehotovým, čo v nej zostalo a nebolo ju schopné opustiť, sa premení v prach. A po čase sa z tohto prachu pomaly začne formovať nové, obnovené hmotné univerzum, aby poskytlo nový priestor k dozrievaniu ďalších detských ľudských duchovných iskier.

V súčasnosti žijeme v prelomovej dobe predbežného, ale zásadného výberu, alebo triedenia. Triedenia na tých, ktorí majú v sebe potenciál k ďalšiemu duchovnému dozrievaniu a na tých, ktorí tento potenciál nemajú, nikdy nemali, alebo ho stratili a premrhali, pretože to materiálne bolo pre nich všetkým a to duchovné im bolo ľahostajné. Pretože ich osobnosť bola beznádejne prerastená zlom a najrozličnejšími necnosťami.

Prvoradou úlohou všetkých ľudí, jestvujúcich v súčasnosti na zemi je uvedomiť si, odkiaľ sme prišli do hmotnosti, na čo sme tu, čo je našou úlohou a čo máme robiť. Našou prvoradou úlohou je včas dozrieť, včas opustiť hmotnosť a vrátiť sa do našej domoviny, do večnej duchovnej ríše.

Aby sme toho boli schopní, treba v sebe na maximálnu mieru rozvinúť spravodlivosť, čestnosť, mravnosť, čistou, ušľachtilosť, lásku k ľuďom, k Stvoriteľovi a k jeho stvoreniu. Ak toho dosiahneme, čaká nás cesta Svetla, radosti, mieru a večnosti.

Ak ale toho nedosiahneme, pretože sme sa v dnešnej vážnej dobe s vypätím všetkých síl o to nesnažili, čaká nás cesta bolesti, utrpenia a rozkladu našej vedomej, ale nehotovej a nezrelej duchovnej osobnosti v prach. Po prežití hrôzy definitívneho zániku nášho nehotového osobného „ja“ a jeho rozklade na prach, sa z nás uvoľní pôvodná nezrelá duchovná iskra a vystúpi do duchovnej ríše, aby sa snáď niekedy znovu, v novom kolobehu hmotného univerza, pokúsila o nadobudnutie zrelosti a duchovnej dospelosti.

Je na nás, ako sa k týmto veciam postavíme, pretože každý z nás má slobodnú vôľu. Nech sa už ale rozhodneme tak či onak, všetky dôsledky nášho rozhodnutia ponesiem iba my samotní. Je teda na každom z nás, či si vyberie večnosť a o ňu sa bude usilovať, alebo natrvalo uviazne iba v radostiach a pôžitkoch hmotnej dočasnosti.

v spolupráci s » smeromkzivotu.blogspot.com/...

 Blog
Komentuj
 fotka
darksider96  11. 5. 2021 03:11
Preco tu pises objektivne vyjadrenia ked si sa ani nesnazil nic o reinkarnacii precitat z poriadnych zdrojov? Odporucam ti precitat Srimad Bhagavatam. Tam mas odpovede.

"Na svete takmer každú minútu niekto zomrie a niekto sa narodí. Sú to stále tí istí ľudia, ktorí na jednej strane zomierajú, ale hneď vzápätí sa rodia?"

Mozu sa aj nemusia hned vzapeti rodit. Ak zomries, tak pojdes tam kam podla karmy mas ist a nemusi to byt tato planeta. Ale casto to byva tato planeta.

"Nejako sa mi to nezdá. Ale za najväčšiu slabinu teórie reinkarnácie považujem dilemu, kto sa reinkarnoval do prvých ľudí. Ak je totiž reinkarnácia neustálym kolobehom, v ktorom duša odkladá jedno telo a vzápätí si berie druhé, ako to bolo pri prvých ľuďoch? Kto sa reinkarnoval do nich? V tejto otázke podľa mňa princíp reinkarnácie zlyháva."

Tu zlyhava akurat tvoja snaha si nieco o tom precitat. Nie sme len my ludia jedine bytosti s rozumom v tomto vesmire. Svoj prvy zivot v hmotnom svete kazdy zije ako Brahma (poloboh). Brahma nie je Boh. Boh je len jeden a tym je Krisna. Brahma je len poloboh. A to je bytost, ktora je v evolucnom rebricku ovela vyssie ako my ludia. Tito polobohovia nezvyknu mavat tela z masa a kosti a ziju v takych kutoch vesmiru, ze keby sme tam prisli, tak by sme ich ani neboli schopni vnimat a vidiet. Cize svoj prvy zivot si zil ako Brahma a mal na starost tento vesmir. Takychto vesmirov ako je tento nas je nespocetne mnoztvo a kazdy ma svojho Brahmu. Brahma nie je nesmrtelny a tito polobohovia tiez umieraju. Ale ziju v porovnani s nami strasne dlho. Nad tym sa ani nezamyslaj radsej lebo by to bolo ako keby chcel nejaky mravec pochopit ludi. A ked Brahma zomrie, tak sa v dalsom zivote pravdepodobne narodi ako ini poloboh, ktory je nizsie v tejto hierarchii a kludne aj v inom vesmire a po smrti sa zas reinkarnuje do nejako poloboha Indru atd. az nakoniec do cloveka alebo do nejakeho mimozemstana, ktori su na podobnej urovni ako my a potom kludne aj do nejakeho zvierata, ktore je v evolucnom rebricku nizsie nez clovek.

"Čo je hmotné raz vzniklo, a preto raz musí zaniknúť a rozložiť sa v prach. Lebo prach sme a na prach sa obrátime, ale prachom je aj celé hmotné univerzum. Aj ono sa nakoniec premení v prach."

Nic nevznika a ani nezanika. Boh je tu vecne. Vesmir je tu vecne. Akurat ten vesmir po smrti Brahmu sa zrodi nanovo. My ako duse - vacne ciastocky Boha sme tu tiez vacne a nevznikame pri narodeni a nezanikame po smrti.

" uchovné iskry vstupujú najskôr do hmoty jemnej. Jej plášťom sa zahalia, čím vznikne ľudská duša. Ľudská duša je teda duchovná iskra, zahalená do obalu jemnej hmoty. A potom, vo svojom duševnom obale z jemnej hmoty vstupuje, alebo vteľuje sa do fyzického tela. Do fyzického tela, ktoré je fyzickým a najhutnejším hmotným obalom duchovnej iskry."

Pozor, toto krestanstvo netvrdi. Takze si krestan alebo nie? Ci si v nejakej sekte a preto tu siris bludy?

"...Na to, aby ľudia nezabudli kým vlastne sú, odkiaľ prišli, o čo sa majú vo svojom hmotnom živote usilovať a akými sa majú stať, obdržali učebnú látku v podobe Mojžišovho Desatora a Ježišovho učenia. V nich sú obsiahnuté kritéria toho, akým sa má človek stať vo svojom myslení i vo svojom konaní, aby správne duchovne dozrel a stal sa dospelou duchovnou osobnosťou, schopnou vrátiť sa po úspešnom splnení svojej pozemskej misie naspäť do svojho domova."

Krestanstvo a Biblia ti nezabezpeci cestu spat do svojho domova za Bohom. Krestanstvo je podvod a Jezis nebol Boh a ani jeho syn. To len cirkev si ho vzala za maskota, prekrutila jeho ucenie a pacha v jeho mene 2000 rokov sracky. Nasleduj skutocneho Jezisa a nie skorumpovanu po moci baziacu cirkev s tou ich pedofilnou bandou.

"Aké duše sa teda vtelili do úplne prvých ľudí na zemi? Boli to duchovné iskry z duchovnej ríše, ktoré vstúpili za účelom svojho vývoja najskôr do jemnej hmotnosti, kde na seba zobrali jemno hmotný záhal a stali sa dušami..."

Na toto som uz odpovedal. Ale skusim ti to vysvetlit poriadne. Ty nie si toto telo, ktore ma dusu. Si dusa, ktora ma toto telo. Ty ako dusa si vecna, Boh je vecny a dusa je Jeho vecna ciastocka. Tento hmotny svet by ti mal byt ukradnuty a mal by si chciet ist do duchovneho sveta za Bohom. Ak dosiahnes moksu, tak si spomenies na vsetky svoje zivoty. To, ze si ich nepamatame ma svoj dovod. Vacsina ludi nevie zvladnut ani tento zivot a ma v nom bordel. Tak si predstav ako by to vyzeralo keby si zrazu mal dalsich 1000000 identit… Minule zivoty si nepamatas preto aby si vedel zit tu a teraz a ucit sa na konkretnych skuskach vzhladom na karmu v tomto tele a s touto situaciou… Inak by si mal tazku schizofreniu a rozdvojenie osobnosti… A keby len rozdvojenie Existencia ako taka je urcena na zabavu a pozitok Boha. My ako Jeho vecne ciastocky (duse) Mu v tom mame asistovat. Rovnako ako casti tvojho tela, ci uz bunky, alebo napr. prsty pomahaju tebe (celku), aby si si uzival ty. Ked tvoje casti spolupracuju, tak si v konecnom dosledku spokojny a vramci teba aj jednotlive casti. Dava to zmysel? Tvoj prst je tiez Mahmut a je tam ta "jednota“, ale prave preto, ze on sa nepovazuje za konecneho prijemcu a uzivatela, ale asistuje tebe. Rovnako to funguje aj s Bohom a dusami. Jedine trvale stastie mozu zazivat v asistovani a sluzeni Jemu, prirodzene a s laskou a to sa nazyva duchovny zivot a vecne prebieha v duchovnom svete. Problem nastava, ked niektore casti zneuziju svoju slobodnu volu a snazia sa uzivat si nezavisle na Celku. Pre nich Boh vytvoril hmotny svet a vesmir, kde sa dostavaju do styku s hmotnou energiou, ktoru sa mozu pokusat uzivat si, ale ako vieme, tak moc sa im to nedari. Je to ako keby tvoj prst sa rozhodol napit sa vody a byť tak stastny... Tym, ze sa odtrhne od tela a zacne sa macat v pohari. Takato mentalita je doslova rakovinova. Hmotny svet ma teda za ucel to, aby po mnohych a mnohych zivotoch tieto poklesnute duse pochopili, ze nie su Boh a jedine stastie je ked sa vzdaju akehokolvek egoizmu. V tomto bode pochopenia sa da zacat hovorit o zaciatku seberealizacie, ktora konci potom az uplnym odvzdanim sa Bohu a ukoncenim samsary – kolobehu zrodeni a smrti v hmotnom svete. Niekedy to trva aj stovky zivotov, ale da sa to zvladnut aj v jednom. Cize skutocny zmysel pobytu v hmotnom svete a hmotnych telach je pochopit ako sa z toho oslobodit a vratit sa spat do duchovneho sveta.
 fotka
darksider96  11. 5. 2021 03:22
A este chcem nieco dotat k tym polobohom. Ak sa poloboh po smrti reinkarnuje co cloveka, tam ma pozostatky z bozskeho zivota, takze taki budu ako ludia velmi bohati, uspesni, vplyni, inteligentni a bude vidiet na nich, ze nie su obycajni ludia. Potom po smrti v takychto super ludskych zivotoch klesaju a narodia sa potom ako menej uspesni bohati super ludia a vdaka zlej karme, ktoru si ako uspesni a bohati super ludia sa potom v dalsich zivotoch narodia ako zebraci popripadne budu mat napicu zivot kvoli zlej karme. A potom sa este mozu po smrti v takychto napicu zivotoch dostat do tela zvierata...
 fotka
darksider96  11. 5. 2021 03:23
* a vdaka zlej karme, ktoru si ako uspesni a bohati super ludia VYTVORILI
 fotka
tequila  11. 5. 2021 16:25
lol dobre vam to tu jebe obom, rovnake sracky, len ine slova, rovnaky zbytocny zapal
Napíš svoj komentár