Príznaky

mam pero a papier. pripravil som si ich vedľa seba, nedotikajú sa ale vedia o sebe jeden druhého sa obávajú ako najväčšej hrozby, pero pokukuje po hladkej bielej ploche papiera. guličkou ako keby prechádzal do rohu k rohu. sú k sebe na krok, na sekundu kotúľania vzdialený. nemajú nohy a krídla nie a nie im nárast. nerastu sú dokonale vyvinutý, sú to dospelé písacie potreby žiadne embrya, tuha či atrament, drevo čí voda. nežijú, nedotikajú sa, neklamem.
zoberiem pero do ľavej ruky, papier do pravej, lebo som pravák a papieru sa to veľmi páči. pochvaľuje si vlhkosť môjho palca, vždy sa slastne zvlni kde ho zacíti. priložím pero v ľavej ruke k papieru aby malo volnú ruku. prechádzam ním po papieri, zostáva po ňom čierna čiara, papier príma myšlienky, mysli viac, pero menej. chcú sa, chcú sa dostať do prostriedku situácie, tam kde začali.
poznajú sa vedia o sebe. pero k papieru, papier k peru, jeden pokríva druhého jeden objíma druhého, vedia o sebe cítia sa cez všetko.
ale sú to len veci. to ale neznamená nič ale sú to len veci. mlčia, nevedia rozprávať nemajú cez čo. ležia nemôžu inak.
čo vedia? cítia sa? mňa?

ďalšia vec čo pridám bude o tom ako strašne kecám

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu