Macík

Na chrbte mi žije malý macko. Stále spí. Keď nespal, tak sme sa hrali a bláznili, už som na neho skoro aj zabudol. Hrali sme sa na ovládanie, raz som bol bábka ja, raz on. Keď sa na nás niekto škaredo pozrel, tak macík zavrčal a ja som len, že to macík. Tento argument každého odradil, macika sa každý bál. Potom sme sa dlho smiali a chytali za bruchá, mňa to šteklilo, ako sa mi pod kožou zvŕta a tak som sa smial ešte viac a jemu sa páčilo, ako sa všetko okolo otriasa. Stále sme sa smiali, ale teraz spí. Už sa nesmejem.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu