Osudom strápený Viktor Plotnik zašiel do obchodu pre toaletný papier. Nakupuje vždy rýchlo a nepremyslene. Aj teraz vošiel do obchodu, preletel okolo predavačiek schmatol prvé čo sa podobalo na papier, otočil sa prešiel niekoľko krokov (v priebehu sekundy), všimol si nezvyklú dĺžku, zobral papierové utierky. Nevadí, povedal si. Otočil sa naspäť, naslepo (lebo v tej rýchlosti sa nestačila hlava otočiť na správne miesto a už vôbec otvoriť sa oči po žmurknutí) nahmatal niečo, to niečo zobral natlačil pokladničke na pás, čím prevalcoval rad zákazníkov pred ním (teraz pod ním a za ním). Zaplatil a odišiel že iba prach sa zvíril a gumolit zvlnil.
Teraz je doma, sedí pred vypnutou telkou v tme, cez okenné tabule presvitajú prúžky žltého svetla pouličných lámp. Viktor sedí od nervozity slintá na balík vaty ktorí kŕčovito zviera v rukách, hojdá sa spredu dozadu. Potreboval by na záchod.
Viktor sa potrebuje zbaviť nadbytočného, prejsť sa doterajším nezdarnom pekne a kľudne ako fakír po rozžeravenom uhlí. Vie kde ho bolí, srdce to nie je, črevá to nie sú. Je to jeden veľký blok niečoho nepreniknuteľného ktorý si v ňom rástol až teraz začína vyčnievať. Pozerať sa na Viktora sú hotové muky a rozprávať sa sním nedá.
Premáha ho túžba po klasike, čiže auto classic, nanuk classic, dom classic a žena tiež klasik. Však jeho problém je že tak úplne klasik nie je preto mu pravé matka otvorila dvere, jemným hláskom ho pozdravila, zahriakla ho za pár vecí na posteli (bordel) a pohrozila: “… lebo ta zmlátim ako starého chlapa…“
Momentálne ako hlavná túžba prevláda žena – model CLASSIC z kufrom ani nie kombi ani nie sport. Žena dnešných dní – horúca aj chladná, nejasná a kľukatá.
A možno potrebuje niečo úplne iné.
Hoj, hôrny chlapci Viktora volajú. Odhadzuje zakúpenú vatu a vybieha naproti volaniu, do hôr kde má záchod za každým kríčkom, pod každým stromom a utierať sa môže aj lopúchmi alebo ihličím alebo čo bude. Viktor uteká, hlas ho vábi. Viktor preskakuje cez sklenenú výplň okna prelieta do prázdneho priestoru a z blaženým úsmevom padá.
Býva dosť vysoko.
Padal rýchlo.
Až dopadol.
Teraz je dole a zvoní či ho pustím naspäť lebo si zabudol kľúče a okuliare. Takže neodišiel na vždy. Ešte sa vráti a bude sa starať o seba lebo je to sebec. On chce ženu, ON potrebuje vzduch k dýchaniu, ON by ma chce obmäkčiť aby som ho neškrtil, ON sa dusí, ON krváca, ON nemá rád zbrane. Kašlať na neho, aj tak nebol nesmrteľný.
„A vôbec všeličo pekné sa ešte môže stať, vo vani sa do peny ponoriť a ísť sladko spať.“ (LePayaco)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár