Ta ulica place, pretoze nepozna ludi, kvety na nej nerastu
a duhu ani nevidela.
Vonku je az neprijemne ticho.
Tichho, ktore cloveka az ubija a nuti mysliet na zlo. Zlo tejto doby, preto tam nik nechodi..
Snazia sa ujst tymto problemom a tvaria sa, ze neexistuju!!!
Su az odporne egoisticki!
Az akysi strnuli pohyb pri cervenej lavicke, vyrusil moja pohorsovanie.Kryvajucou chodzou siel okolo pan.
Pan v modrom asi 50-rocnom kabate s klobukom, ktory vo mne vyvolaval stale vacsiu a vacsiu zvedavost...
Bolo to cudne, nebolo zrovna pocasie na vecernu prechdzku a ten pan tiez nevyzeral na to akoby jedine co mu ku stastiu chybalo bola prechadzka..
Tento Pan v modrom,ako som ho nazvala na prvy pohlad vyzeral velmi jednoducho. No mna predsa len niecim zaujal.
Drzal v ruke sedmokrasku.Obcas sa zastavila aprivonal k nej.
Ta vona sa sirila celou ulicou.BOla to prijemna vona.
Pripominala mi detske casy, ked nas mama natierala olejom zo sedmokrasok.
Ta vona stale silnela a silnela az prinutila ludi z okolitych domov vijst von.
Zrazu na tej ulici stalo asi 20 ludi..
Presne na tej ulici, ktora na zaciatku bola taka tmava zrazu ozila smiechom a usmevom dospelych. Navzajom sa zoznamovali a bavili.
A tak som vysla von, ze podakujem Panovi v modrom, ze to tu ozivil.
Prisla som k tej cervenej lavicke, no on tam uz nebol.Ostala tam po nom len ta sedmokraska.
Tak som ju vzala domov a vlozila do vazy.
Odvtedy ta ulica uz nebola smutna, postavili ma mej velke detske ihrisko a velke kvetinarstvo. Hyrila roznymi farbami, kde bolo radost vijst von.
Ako malo staci k stastiu a radosti.
A inak ta sedmokraska nikdy nezvadla a este nieco nazvala som ju Laska.
A po dlhsom patrani som zitila aj meno Pana v modrom.
Zoznamim vas, vola sa Boh.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár