Cafte volám sa lukas a narodil som sa v Košiciach a mam 19 rokov.Teraz momentálne bývam v írsku 84KM od hlavného mesta Dublin.Ja som sa tu dostal pred dvoma rokmi ani neviem ako aj s mojimi rodičmi.


Tak od začiatku, môjho oca sestra mala svadbu pred dvoma rokmi ak sme tam sli s rodičmi a ako sem vchádzali do sali tak môj bratranec my povedal "aha Lukas pozry sa na tu caju co ma modrozelene oči" a ja ze "áno" a ani som si ju nevšimol lebo som sa pozeral kde su nase mena na stoloch no proste kde si mame sadnut,no a potom som ju videl a bola to ona ja som to uz vedel ze to je asi ta práva viete keď vo vás niečo prebehne taký mrazivý pocit no a ja som zavolal k sebe moju sesternicu a som sa jej spýtal "Mata kto je ta čaja" a ona ze "to je Silvia moja najlepšia kamarátka".

A ja som je povedal ze nech sa jej spita ze či ma niekoho tak sli von a sa rozprávali a moja sesternička Mata sa jej spýtala koho by si si vybrala s mojich bratrancov a ona presne "Mne sa paci lem Lukas" tak prisli naspäť dnu a Mata to prisla mne povedať a ja som v tej chvíli ostal ako drevo ze ona ma chce tak som ju zavolal vonka som sa snou zoznámil a rozprávali sme sa vonka a ja som sa jej spýtal ze "Mata ti hovorila ze sa ti pacim je to pravda?" a ona ze "ano aj ja tebe?" a ja ze "ano".

Tak som sa jej spýtal ze ako by to chcela ďalej ze ja sa jej pacim ona mne tak mozme sa dat do kopi a ona my povedala "ale ved nepoznáme sa lem asi 2-3 hodiny" a ja som jej povedal "tak ja ti dám moja telefóne cislo a keď budeš chciet tak prídem zajtra za tebou" a ona "OK" tak som jej to cislo dal.

Prisla noc a ja som uz pomaličky zaspával doma v posteli a telefón my začal vybrovat a pozriem sa napísala my ona Silvia s tej svadby ze či sa mozme stretnut zajtra a ja som jej odpísal ze "áno prídem tam a tam" tak som zanou siel začali sme spolu chodiť všetko my pripadalo ako s rozprávky všetko bolo proste ako si lem chalan moze priat od normálneho chodenia s čajov,po mesiaci za jej rodičia dozvedeli ze ja snou chodím a tak volali mojej mame ze nech jej dám pokoj a take blbosti ale ja som nemohol a to iste ani ona lebo uz nasa laska prerastala ďalej a ďalej prechádzali dni mesiace a ja som ju miloval sale viac a viac uz s jej rodičmi bolo všetko v poriadku chodil som aj k nim domov proste ako keby som uz snou zil a nie chodil.

No jeden krásny slnečný den som prišiel domov lebo uz bolo vela hodín a mama my hovory "mam pre teba dobru spravu" a ja ze "akú mamy?" a ona ze "ideme do ĺrska uz za tydzen uz mame aj letenky" ja som si v tej chvíli predstavil ako sedím v lietadle a ako ju opustam a zdialujem sa od mojej milovanej lásky,prišiel den odletu a ja som sa musel s mojou láskou rozlucit bolo to velmy taške a bolestive premna priznám sa aj PLAKAL som.

No pristali sme v Dubline a ja som si vtedy pomyslel uz sa to nedá vratit uz si tu bez nej, sli sme do bytu a ubytovali sme sa.Ja som sa cele 3 mesiace lem doma nudil ani vonka som nechodil nemal som sa skim rozpravat lebo som nemal kamatarov a ani internet n proste lem TV aj to anglicky programy pozeras a nič nerozumieš iba yes no a to je cele tak som dostal odvahu a som povedal mame ze ja sa idem prihlasit do skoli prišiel somnou strýko lebo on vedel po anglicky a ma prihlasil na College nastúpil som prvý den "nova trieda nikoho som nepoznal vseci namna pozerali ako keby som prišiel s Marsu".

Prešiel pol rok a ja som stále volal kazdy tyzden mojej láske ako sa ma a take veci ako sa jej dary a tak.Po nie akom čase som sa naučil anglicky získal som si kamaratov uz som aj začal chodievat vonka ale moja láska my stále chýbala.

Presli 8mesiacou a ja som prišiel zo skoli a mam my povedala ze idem na dovolenku a ja som si myslel ze no kde asi zase niekam ďalej od Slovenska ale nie mama my povedala ze my kúpila letenku do Sk na 3 mesiace ja som bol taký strastný ze som začal mamu boskat potom oca a potom aj sestru prišiel den odletu moja láska moja uz čakala doma prišiel som zanou stretli sme sa, keď som ju videl ja som neveril ze je to ona a naopak rozbehla sa kumne a skočila namna a začali sme sa boskat,cele 3mesiace sme boli spolu ani 11minut sme neboli od seba.

Prišiel den sa vratit naspäť to bol moj najhorsi den aký som kedy prežil plakali sme obidvaja ale uz je teraz momentálne všetko dobre ma prist zamnou v decembri a budeme spolu uz normalne tak je to smola alebo stastie?

Ale jeden problém je ze my uz chceme byt spolu normálne a jej rodičia ju nepustia zamnou do ĺrska ale volali mojej mame cez skype a jej oco povedal ze ju pusti a o dve dni na to hovori ze ju nepustí to bolo asi 4-5 krát ako ma oklamal jej oco.

Teraz moja láska je na ulici spinka u kamarátky lebo vlastná mama ju vyhodila s bytu vyhodila jej všetky veci a proste ju vyhodila ake keby ani nebola jej cera ale ja jednej veci nechápem prečo je to tak dobre a potom s ničoho nič ze to všetko hore hlavou CO MUSÍ ČLOVEK SPRAVIŤ PRE LÁSKU ABY MOHOL BYT KONEČNE STASTNY

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
d170  26. 9. 2008 11:46
Niečo medzi tým, trochu smola a trochu aj šťastie.

A ešte jedna rada,nabudúce ak budeš niečo písať, skús to dať do nejakých odsekov, lepšie sa to bude čitať
 fotka
peter_piper  13. 11. 2008 13:12
mozno by si to mal radsej pisat po anglicky, asi by to bolo citatelnejsie
Napíš svoj komentár