Práve som sa vrátil z obvodného úradu. Minule ma nejaký odpad civilizácie pri Šutove okradol o všetky veci v aute. Doklady, peneži, veci a moja dlhoročná verná partnerka gitarová, ktorú už nikdy neuvidím, fňuk.
A tak som sa pred chvíľou precitol pri pulte so žiadosťou o nový občiansky.
Mal som sa podpísať na elektronickú čítačku, tak som tam ten podpis hodil.
Pozrel som sa naňho bližšie a zbadal som, že som v ňom vynechal jedno písmeno, o.
„Prepáčte, pomýlil som sa, môžem sa podpísať ešte raz?“
Hodil som ho tam ešte raz a z nejakej nevysvetliteľnej príčiny tam to o chýbalo zas.
V hlave mi prebehlo, že to snáď nie je možné, už roky sa podpisujem tak isto, stále len tá istá konštelácia zafixovaných zautomatizovaných písmen....a teraz toto?! Vari som zabudol ako sa volám? A volám sa tak vôbec? Dlho som nepochyboval.
Utrápene som sa usmial na úradníka za sklom a požiadal ho ešte o jednu opravu.
S roztrasenou rukou som chytil pero. Pritisol som na tablet tuhšie papierovú podložku a... urobil som to.
S neveriacim mimóznym pohľadom som začal klipkať viečkami a len som zúfalo prikývol na súhlas, že je ten podpis v poriadku. Nebol.
Neviem čo z toho môže plynúť. Niekedy máte proste v živote pred sebou blok, ktorým nepohnete.
Ja len budem teraz na občianskom nejaký ten čas mať podpis ukrátený o o.

 Blog
Komentuj
 fotka
piotra  19. 9. 2012 15:42
klipkanie viečok dokonca názorne zobrazené.
 fotka
poem  24. 9. 2012 13:01
Bez o sa to vyslovuje ťažko ... Požičiam Ti svoje, ale vôkaň si nechám .
 fotka
simka1311  18. 11. 2012 20:27
to je skutočné?
 fotka
lubobs  18. 11. 2012 20:31
@simka1311 prisámvačku
 fotka
simka1311  18. 11. 2012 20:42
tak to muselo byť dosť trápne potom keď si mu to trikrát opravoval mal si mu to dať nech sa podpíše za teba
Napíš svoj komentár