Ako jemný vánok sa mi vlievaš do hrdla, prestupuješ celé moje telo svojou horkosťou a príjemným pocitom sladkej opilosti keď ťa nemám dosť, vypĺnaš moje dutiny duše svojou zlatistou krásou aj keď vždy ma potom opustíš ja teba nikdy. Vždy sa k tebe s vrúcnou láskou vrátim, vítam ťa pohľadom už len keď ťa vidím v tej priesvitnej nádobe ako tebou cestuje tvoje sýtené jadro, a zanecháva bielu penu na povrchu, a potom si ťa môžem vychutnať, a ty sa na mňa stále iba tak šibalsky usmievaš a nedáš mi pokoja .. a ja sa nechám opantať, rád a viackrát...
Och toľká radosť, ale viem že mi vieš vliať radosť aj žiaľ, preto už pozorujem tvoje úlisné ťahy, si ako siréna ktorá ma neustále volá bližšie a bližšie, každým dúškom viac a viac a zrazu sa obzriem a moja loď je už ďaleko, neviem sa vrátiť.. Už si na teba dávam pozor, zradný priateľu .. napriek tomu si mi srdcu tak blízky..
mňam..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
transplantovana
1. 2.febuára 2010 19:21
smanná som zostala!
Napíš svoj komentár