Ach ako ľúbim tú blúznivú arómu tej tekutiny ktorá mi vie tak zahmliť myslenie a úsudok..

Keď ma zbaví tých ťaživých myšlienok a aspoň na chvíľu dá slobodu mojim myšlienkam, dovolí môjmu srdcu prehovoriť, otvoriť svoje brány ktoré sú pod takým prísnym drobnohľadom rozumu ktorý je nemilosrdný a vždy iba vyčíta..

Prečo rozum, prečo mi tak všetko vyčítaš hovorí srdce, áno prežili sme veľa bolesti, ale aj krásneho, a vieš že to krásne stálo za to.. ale rozum je ticho, mlčí a tvári sa že nepočuje, alebo nechce počuť.. zotrváva vo svojej nemej póze..

Ale je to iba jeho slabá obrana.. dobre vie že napriek tomu čo všetko môže srdcu vyčítať, napriek všetkým tým argumentom o tom čo zlé sa mu prihodilo.. nikdy neutíchne.. môže ho ignorovať, aj kričať koľko chce..

Iba ho drží v strachu..

Ale vie že nad ním nikdy nezíska kontrolu..

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár