Ležím v posteli. Oči opuchnuté od toľkého plaču. Bubnovanie v hlave. Najprv horúčka, teraz zimnica.
Už sa mi minuli všetky slzy. Nemám nič. Tie ktoré boli pre teba – z tých by bol už aj oceán.
Nevládzem už viac nad nami rozmýšľať. Snažiť sa myslieť na to dobré, len aby mi bolo troška lepšie.
Odišiel si a nechal ma tu samú. Mal si byť pri mne. Vieš o tom?
Odišiel si s tým, že je to zasa moja vina. Možno aby som sa cítila ešte horšie. Áno. Všetko je moja chyba. Mala by som byť predsa dokonalá, nie?
Neviem. Neviem či sa smiať alebo plakať nad tým čo mi hovoríš. Snažím sa ťa chápať. No neviem to. Ja nie som ako ty. Nie som DOKONALÁ !!
Ospravedlňujem sa ti. Ospravedlňujem za všetky moje chyby. Za moju nedokonalosť. Tri roky s tebou ale nejako som si nevšimla tu tvoju dokonalosť. Prepáč mi to.
To naivné klišé. Keď niekoho ľúbiš tak aj z jeho chybami. To sú hlúposti pre teba. Láska nie je najdôležitejšia. Tvoje slová. Z tvojich úst. A zaryli sa mi do srdca. Ranil si ho. No už je pružné. Zvyklo si. Chvíľu si poplače. A zajtra znova zabudne. Príliš ľúbi.
Povedal si mi to predsa na rovinu. Je na mne veľa vecí, ktoré ti vadia. Už sú dole ružové okuliare. Ale aj u mňa. S malým rozdielom. Ja milujem aj s tvojimi chybami.
Tie slová, pre ktoré sa teraz cítim taká. Taká, ako si mi to ty povedal. Nemožná. Neschopná. Mám pokračovať? Ospravedlňujem sa znova. Ale nemôžem súhlasiť. Na to si samú seba vážim.
Ty si si ma nikdy nevážil. A čo že ťa ľúbim najviac ako sa len dá? Láska nie je všetko! Tebe je to jedno. Nie som dokonalá. Nemám nárok žiadať ťa aby si bol so mnou. Nemám nárok .
Snaha je zbytočná. Moja snaha. Aby si bol šťastný a spokojný. Ako môžeš byť? Keď nie som dokonalá.
Tvoje nároky pre ktoré sa pri tebe dusím. Dusím a nevládzem. Nedokážem byť pre teba dokonalá. Som len človek.
Poviem ti to na rovinu teraz ja. Ja pre teba dokonalá neviem byť. Chcela by som samou sebou byť. A keď ma nechceš takú aká som, povedať zbohom musím. No dokážem to raz?
Idem už spať. Chcem spať. Aspoň na chvíľu nemyslieť na realitu. Vstúpiť do sveta snov. Do imaginárneho sveta. Kde ja som ja. A som pre teba dokonalá. Taká aká som.
Moja hlava si opäť odpočinie. Položím si ju na vankúš. Z ktorého tvoju vôňu zacítim. Budeš pri mne. Pokojne ležať. Tak ako si mal.
Najradšej by som spala už navždy. Večný spánok. Hlava aj srdce odpočinú si. Žiadne trápenie žiadne slzy. Potom možno pochopíš, že aj ty, nie si dokonalý...
Vonku dážď bubnuje do noci. Nebo prší. Nebo plače. Ja už nemám slzy. Nebo plače na miesto mňa...

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  16. 4. 2014 16:29
ja mam pocit, jak keby si pisala dookola furt tie iste 4 vety len v jemnych obmenach napis daco lepsie
Napíš svoj komentár