Si tak ďaleko odo mňa,
ďaleko a sám bezo mňa.
Rozmýšľam, či ti tam nechýbam,
a či ani v tvojich snoch nebývam.
Chcela by som znova počuť hlas tvoj,
počuť, nech sa nebojím, že si len môj.
Každú noc ktorú zaspávam bez teba,
smutná som a myslím na teba.
A každé ráno kedy nie si pri mne,
rozmýšľam, či si moje slzy niekto všimne.
Chcem cítiť tvoju prítomnosť,
chcem počuť, že len so mnou chceš mať budúcnosť.
Chcem cítiť teplo tvojho tela,
počuť, že po mne túžiš tak veľa.
Mať tvoje telo na mojom a spoločne dýchať,
spoločne milovať, veriť, odpúšťať aj dúfať.
Túžim počuť od tebe tie slová – ktorými mi šťastie sľúbiš,
že som pre teba jediná a že ma stále verne ľúbiš.
Prečo mi ich povedať nemôžeš?
Prečo ma tak trápiť dokážeš?
Prečo potom so mnou stále si?
Keď v tvojich myšlienkach možno už s inou si?
Chýba mi ten chlap, ktorý chcel so mnou byť,
milovať ma a nikdy nepustiť.
Chýba mi ten pre koho som bola krásna,
jedinečná, najlepšia, jednoducho úžasná.
Chýba mi ten ktorý od šťastia sa pri mne smial,
nechcem toho, ktorý spôsobuje mi len žiaľ.
Niekedy už ďalej ísť nevládzem,
neviem koľko to ešte dokážem.
Neviem koľko vydržím tvoje správanie,
že raz vravíš áno, potom zas nie.
Prečo je vždy podľa toho akú ty náladu máš,
prečo mi niekedy tak málo svojej lásky dáš.
Prečo na bytie so mnou potrebuješ mať chuť,
keď ma teda nechceš, tak si s inou buď.
Nebudem prosiť aby si rád ma mal,
za tie roky si mi veľa šťastia dal.
Nebudem ťa nasilu držať pri mne,
nechcem sa potom z toho cítiť tak vinne.
Nebudem o tvoju lásku ja nikdy prosiť,
no viem, navždy ťa v srdci budem nosiť.
Chcela by som aby sa vrátil ten,
ktorý bol môj veľký sen.
Chcela by som aby prišiel
a nikdy už odo mňa neodišiel.
Chcela by som od teba počuť už len pekné slová,
vieš, že pre teba som chcela byť úplne nová.
Lenže ty chceš aby som ja bola dokonalou,
nestačí ti, že ta ľúbim láskou neskonalou.
Už niekedy sa pri tebe dusím,
keď sa ja sama snažiť musím.
Čo odo mňa vlastne chceš?
Keď mi ani tie dve krátke slovka nepovieš?
Neviem, čo bude s nami ďalej,
viem len, že sa mi nechce to ďalej ťahať samej.
Kde je ten chlap ktorý mi ľúbim ťa vravel každý deň?
Či zobudila som sa z niečoho čo bol len krásny sen?
Asi som hlavu príliš v oblakoch mala,
keď som ti lásku navždy prisahala.
Kde je ta tvoja ktorú si mi sľuboval?
Keď si sa so mnou šialene miloval?
Povedal si, že ľúbiť ma budeš navždy,
viem, to sľuboval aspoň raz asi už každý.
No že to tak bude som ti ja verila,
veď aj ja som ti večnú lásku sľúbila.
Mám čakať alebo ďalej ísť?
Mám sa bez nášho vzťahu zaobísť?
Ako to ukončiť môžem,
ako to bez teba dokážem?
Najhoršie je že neviem či ma stále miluješ,
ak áno, tak prečo mi to už konečne zasa nepovieš?
Koľko ma ešte čakať necháš?
Koľko musím ešte myslieť nato že mi tak chýbaš?
Možno ten čo mi tak chýba vráti sa raz,
a povie mi, že ma miluje zo srdca zas.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  2. 4. 2014 18:42
chapem tvoju bolest... ale musela byt vyjadrena tak neskutocne lacno?
Napíš svoj komentár