Nevyslovený monológ

„Dáme si zmrzlinu? “
„Neľúbim zmrzlinu.“
„Vieš o tom, že si výnimočná? Nepoznám človeka, čo by neľúbil zmrzlinu.“
Začala som sa smiať, dlho smiať. To, ale nebol úprimný obyčajný smiech, ktorým sa ľudia zvyčajne smejú, keď je niečo zábavné, alebo smiech šťastia. To bol smiech zúfalstva. Výkrik do tmy.
„Prečo sa smeješ? “ nechápal.
Smiala som sa ďalej. Neskôr ukludnila.
´Áno neľúbim zmrzlinu, čokoládu mám rada len orieškovou a mliečnu, neľúbim bielu ani horkú, poznáme sa už od februára, áno idem do štvrtého ročníka. Už asi piatykrát ti odpovedám na tie iste otázky, už asi piatykrát rozoberáme, prečo nemám tak dlho frajera a že to nevieš pochopiť, už asi piaty krát ti hovorím mená svojich kamarátok, a vysvetľujem, kde pracujem. A vždy sa pritom trpezlivo tvárim, akoby som ti to hovorila prvýkrát. Vždy, keď sa stretneme raz za dva mesiace mi kladieš tie iste otázky a ja uvažujem, prečo si to nevieš zapamätať. Rozmýšľam, prečo ja si pamätám o tebe všetko, prečo mi tak na tebe záleží. A prečo som vlastne tu. Prečo vždy, keď sa ozveš po tak dlhej dobe, prídem, stretnem sa s tebou a som ochotná debatovať stále na tie iste témy, keď je plno chlapcov, čo si pamätajú každé jedno slovko, ktoré vyslovím a dali by mi aj modré z neba, keby som im venovala, čo len jednu minutú svojho času. A rozmýšľam, čo na tebe vlastne vidím, čim si iný od ostatných, že vždy docupitám, ako poslušný psík na tvoje zavolanie, čím ma tak priťahuješ, že sa musím takto ponižovať a zabúdať na, čo verím a čo odcudzujem. Rozmýšľam, či ťa vôbec zaujímajú moje odpovede, alebo len dávaš zdvorilostné otázky, ktoré skúšaš na každú, či ťa vôbec trochu zaujímam, a prečo si sa ozval pravé dnes a nie včera? Som len náhrada za čosi? Napíšeš len vtedy, keď iná nie je k dispozícii? A rozmýšľam, či sa len nerád bozkávaš, alebo to len, keď si so mnou sa tomu vyhýbaš. A keď sa milujeme si mysľou niekde inde, alebo pri inej? A či sa vôbec milujeme, alebo je to len sex? ´ Celé mi to prebehlo mysľou, ale nič z toho nebolo vyslovené.
„Len tak, prepáč.“ smutno som sa usmiala

 Úvaha

13 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu