Cestou na chatku ma odprevádzali kolegovia...no ja som si už priala konečne zložiť hlavu.
Nekonečná bolesť na chodidlách, obrovská únava si vybrali daň, ako som si ľahla, už som sa nedokázala ani postaviť. Hlboko ma zobral spánok, no to nič nemenilo na tom, že o dve hodiny sme stávali. Konečne som si dala poriadnu sprchu, kým som sa vychystala na raňajky bolo sedem hodín. Prechádzali sme cez celý ubytovací komplex Tatralandie modlila som sa, aby som si už konečne sadla a dala niečo pod zub. Začala som jogurtom, nestačila som si dať ani pár lyžíc a už som musela isť doriešiť ubytovanie, potom nejaké veci do auta....atď
Znovu som šla na raňajky, nechala som sa zlákať hriankami so silnou kávou. Odniesla som si to k stolu a keď som zbadala, že mi zvoní mobil, zase som musela utekať. Aj som si zanadávala...no čo iné zostávalo.
Nejako som do tretice zvládla kompletne nasýtenie žalúdka. Konečna, sadla som si s kolegyňou do kresiel na recepcií a postupne sme sa lúčili s hosťami.
Keď odišli posledný, ochabol nám úsmev. Bolo treba všetko spratať po akcii, robota na 2 hodiny. Doslova sme nevládali, nejako sme s posledných síl napratali všetko do auta a zdrveným pohľadom sme čakali na obetu jednej s nás, ktorá bude šoférovať.
Nekonečná cesta, strašne ma lámalo, no s bezpečnostných dôvodov, som bola v strehu...
Doma som sa vybalila, zobrala auto a šľapala do Jasenskej na vyplatenie pečeného prasiatka. To bola posledná vec na ktorú som našla na akú - takú energiu.
Ľahla som si do postele po zistení, že bola 15hod a ja som konečne usalašená v posteli oblial ma pocit radosti a v tom momente som nevedela o sebe.....
O 4 hodinky mi niekto vrazil do izby, aby som stávala, ani za nič som nemala v pláne, sa vyhrabať s postele. Po krátkom čase už ziapala na mňa mama, nech konečne vstávam a idem upratovať. Ja som mala úplne iné plány s posteľou....
Po chvíľke sa vyhrotila situácia, dosť som sa pohádala s mamkou, potom forma ignorancie, čo ju neskutočne vytočilo. Ďalšia konečná pre tento deň, pobalila som si veci a odišla som z domu. Nepomohlo ani to, že sa vybrali za mnou, hľadali ma....no ja som si šla svojou cestou...týždeň mimo a ja som si uvedomila, že je to pre mňa priateľská forma a tak uvažujem, že odídem na trvalo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár