Nemôžem spať,
Kým neodíde strach.
No dobre viem,
Že sa nemám čoho báť.

Ruky studené,
Cítim veľký chlad.
Jemný vánok objal,
Môj aurický šat.

Dlane od seba vzdialené,
Sú stále studené.
Počujem tvoj hlas,
Myšlienka je tu zas.

Modlím sa k tebe,
Anjel môj strážny.
Vzťah medzi nami dvoma,
stal sa vážny.
Nedovoľ slabosti mojej,
Zmocniť sa toho,
Čo si myslí že je jej.

Modlím sa k tebe,
Zbav ma strachu,
Ktorý zabíja myslenie.
Nedovoľ bytosti odísť,
Ktorá prišla o pomoc ma prosiť.

Stále chcem cítiť,
Jej chladný dotyk.
S tebou anjel chcem utíšiť,
Jej bolestný krik.

Už cítim ako mi pomáhaš,
Cítim že sa so mnou nehráš.
Preč je pocit ťažobný,
Nahradil ho radostný.

Cítim jeho dotyky,
Som neskutočnou láskou pokritý.
Pri sviečke,
Sa s tebou anjel modlím.
S tebou anjel môj,
Bolesť duši zahojím.

 Báseň
Komentuj
 fotka
weeprose  25. 11. 2008 09:10
je to velmi pekne
 fotka
zabudnuta  25. 11. 2008 11:50
strata človeka bolí, dobre vyjadrené..
 fotka
vea  25. 11. 2008 20:36
kraasne...
 fotka
jacques  25. 11. 2008 21:33
zabudnuta... trosku si to zle pochopila ale aj tak dakujem..xyyxy
 fotka
kaira07  27. 11. 2008 18:17
wau...čarovné
 fotka
postelny_svab  7. 2. 2009 18:21
Ako by som čítala o sebe..
Nemôžem spať,
Kým neodíde strach.
No dobre viem,
Že sa nemám čoho báť.
Až na to že ja by som to takto krásne určite nenapísala.Chválim
Napíš svoj komentár