V zatvorených skriniach ukryla všetok svoj strach a na podlahe už dlho počuť kráčať iba špičky jej nôh. Objímajúce ticho a šepot strán starých kníh naplňuje srdce. V šufli žijú papiere cennejšie tanzanitu.
V tejto pustej veži nebolo úmyslom zvlčiť.
Zamotaná v priesvitných motúzoch pokoja a samoty vníma len abstraktne.Zatvorila oči, splynula s komorným priestorom a rozpustila schránku vychovanú zjazvenou dušou vlčích darcov života.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
teal
26. 2.febuára 2020 11:59
No teda...
Napíš svoj komentár