A podstatu stratila každá moja veta.
stal som sa troskou s dušou spútanou,
zámkami stvorenými vlastnou hlúposťou.
A kľúč som stratil.
Stratil, bo nevážil som si jeho cenu
mysliac si, že ostane mi stále.
No mýlil som sa a tlčiem si hlavu o stenu,
dúfajúc, že sa mi niečo vážne stane.
Zaspávam s prosbou o anjela smrti,
o posledné srdca údery.
Nech môžu začať hniť moje kosti,
ktoré neboli hodné ničej dôvery.
Nevládzem dýchať, no hľadám ďalej zmysel bytia
i keď zahodil som šancí, že je to hodno len zabitia.
Odmietol som ruky, ktoré mi pomoc ponúkali
a ostal sám, bo nakoniec všetky podchádzali.
Bez nich som stratený.
Som len prázdna schránka.
Životu bez duše vystavený.
A z toho padá sánka.
Tak obetujem aspoň telo, pre dobro veci,
veď mám sa tak, ako sa nemajú všetci.
Vlastné problémy chcem zavrieť do seba
a pomôcť druhým, tým, ktorým to treba.
Teraz prosím o silu, na takú veľkú obrodu,
nech môžem byť ja oporou, ktorá žije z nejakého dôvodu.
Držte palce.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mima14795
6. 3.marca 2011 00:25
noo peknee
2
No mýlil som sa a tlčiem si hlavu o stenu,
dúfajúc, že sa mi niečo vážne stane.
... ja dufam,že sa ti nestane..
dúfajúc, že sa mi niečo vážne stane.
... ja dufam,že sa ti nestane..
3
ja by som hlavu nevešal. keď je zavesená, stráca na forme a potom je taká nijaká, aj myšlienky z nej vypadávajú.
..a už vonkoncom by som hlavu nepral. to človek riskuje kadečo. aj vymytie mozgu.
..a už vonkoncom by som hlavu nepral. to človek riskuje kadečo. aj vymytie mozgu.
Napíš svoj komentár