Vykopol som dvere izby a zízam na prázdnu rohožku na topánky. Automaticky som otočil hlavu k stolom a zisťujem, že tu ostal len môj noťas.
„To nie je možné! Hádam už nešiel domov.“
Po krátkej prehliadke izby mi bolo jasné, že na dnešný večer mám izbu pre seba. Telefonát bol len formalitou, aby som sa uistil.
A ozaj. Spolubývajúci sa vypakoval skôr (išiel ku kamošovi, aby mohli celú noc drviť compy). Ja som zostal sám na dva stoly, dve stoličky, dve postele a jedno umývadlo. Pri preziekaní som s chuťou všetky veci hádzal na jeho posteľ a v duchu sa tešil, že to nebudem musieť pratať, keď sa poberem do duchien. Lenže po hodine zízania do monitora som si pustil hudbu a začal bezcieľne chodiť po izbe. Mikina, druhá mikina, tričko, gate... To všetko pomaly mizlo v skrini a ja som hľadal niečo čo by ma zamestnalo na ďalších pár minút. Ešteže bol dnes futbal! Nijako extra ma nelákal, lenže ani učiť sa nebolo čo. Okej, okej, až také zlé to nebolo. To som prehnal. Učiť sa je vždy čo. A až taká nuda to zas nebola.
Icq v pozadí zapnuté a zrazu správa. A ešte od koho...
Neviem opísať ten pocit. Futbal som okamžite zrušil a mlátil do klávesnice odpoveď. Niekedy som na takú správu čakával celý večer. Dúfal, v duchu prosil nech napíše a potom tancoval okolo kompu, že to konečne prišlo. A nebudem si klamať stále je to tak.
Môj najlepší priateľ.
Asi sa vám to zdá divné, lebo s najlepším priateľom zvykne človek tráviť kopu času. Zdieľava s ním kopec záľub a všetko čo k tomu patrí, ale ja mám s mojím NAJ priateľom taký, trošku iný vzťah. Mám aj priateľov, s ktorými si vyrazím, zakopem, pokeciam, ale NAJ môže byť len jeden.
Vlastne on je dôvod prečo chcem ešte vidieť svet (a ešte moja mama, ale to sem teraz nepatrí). Je to tá povestná vŕba pri ktorej sa môžem vyrozprávať, ktorá poradí, pomôže, poteší... Ani to neviem opísať, ale každý rozhovor s ním je tá moja polievka pre dušu.
Naše priateľstvo ale dostalo trhlinu. Mňa! Som trochu divný (zrejme narušený) človek a občas so mnou moje nálady pekne zametajú. A tak sa časom stalo, že ako som zničil kopu svojich priateľstiev, aj toto prestalo byť tým „pravým orechovým“. Kvalita rozhovorov upadla a stretnutia naživo, už dovtedy veľmi zriedkavé, sa stali minulosťou.
Stratil som jenu z najcennejších vecí, akú som mal.
A dnes správa. Vedel som, že rozhovor to bude chabý, ale napísal, tak som sa musel prekonať a snažiť sa konečne o niečo. Ako som už spomínal, na vzťahy s ľuďmi som šmatla I. triedy, takže stále som nevedel čím by som zlepšil náladu a za necelých 45 minút bol off.

Ale napísal. Ten pocit štastia sa mnou rozlieval a ja som sa zrazu cítil, ako už dávno nie. Zapol som birdza a čítal blogy, fóra, vyplňoval ankety, napísal pár komentov a zrazu TS-ka. WoW. Reagovala na môj koment k jednému jej článku, tak som som odpísal a čakal. Nič lepšie som totiž na práci nemal. A zas, keď som už vôbec nečakal, že by sa objavil niekto, kto napíše človeku bez fotky a vyplneného profilu som sa dočkal prekvapenia. slight_smile:

Tak to bol večer. Ešte sa mi tu aj banda ožratých susedov zastavila, či im nepomôžem s praženicou. O 2:34!!!! A prečo nie? Bola to čerešnička na koniec.

Ďakujem spolubývajúcemu, že sa vypratal a nechal ma tu samého. S očakávaného nudného večera sa nakoniec vykľul večer veľmi zaujímavý.
Ďakujeme aj všetkým ktorí sa o to pričinili. Takú mám náladičku, že idem asi ešte teraz riad umyť.
Tak dobrú noc...

 Blog
Komentuj
 fotka
alroune  24. 2. 2011 09:15
 fotka
greenbunny  24. 2. 2011 11:14
ďakujem
 fotka
quatrefoil  24. 2. 2011 15:07
to s tým najlepším priateľom ma mrzí :/ inak úsmevný blog
 fotka
greenbunny  24. 2. 2011 15:22
aaach aj mňa... ale diku dik
 fotka
matejced  26. 2. 2011 18:45
zisťujem, že máme veľmi podobné zmýšľanie ... a vo veľa slovách, vetách som videl seba.

A toho tvojho NAJ priateľa, ako toho svojho.



ako vždy u teba, za 5. skvelé
 fotka
personanograta  26. 2. 2011 21:36
"Som trochu divný (zrejme narušený) človek a občas so mnou moje nálady pekne zametajú. A tak sa časom stalo, že ako som zničil kopu svojich priateľstiev, aj toto prestalo byť tým „pravým orechovým“. Kvalita rozhovorov upadla a stretnutia naživo, už dovtedy veľmi zriedkavé, sa stali minulosťou.

Stratil som jenu z najcennejších vecí, akú som mal.

A dnes správa. Vedel som, že rozhovor to bude chabý, ale napísal, tak som sa musel prekonať a snažiť sa konečne o niečo. Ako som už spomínal, na vzťahy s ľuďmi som šmatla I. triedy," → Neviem prečo, ale páči sa mi tá časť. Je skutočne dobrá! + Na tej výpomoci s praženicou som sa s chuťou zasmiala! + k obsahu? Nikdy som nebola až tak naviazaná na ľudí, tak k tomu toho veľa neviem povedať, no...tak toť vše.
 fotka
greenbunny  26. 2. 2011 21:40
ja som bol tým večerom tiež vcelku prkvapený, aj to akú náldau mi privodil

ale Ďakujem za hodnotenia
 fotka
gombicka333  3. 3. 2011 11:53
to je milé
Napíš svoj komentár