prikrýva ma celého
a asi v miestnosti plače matka
a kričí v márnej repetícii
moje meno
akoby mi to pohlo pľúca
akoby sme potom s úsmevom
odišli a hovorili o tom všetkom
ako o vtipnej príhode
v pokoji a pohode
v lete pri pohári bieleho...
miesto bielej holubice
sa mi zo zašitých úst
prehryzie a predriape
čierny kocúr
a elegantne sa vykradne z budovy
zhadzujúc okovy môjho ja...
kocúr- hrdo vystretý
kráča hviezdam vústrety
v noci loví
cez deň spáva
nemieni a nerozpráva
keď mu iný skríži dráhu
zlostne mravčí na ostrahu...
keď tak či tak neustúpi
prídu na rad drápy, zuby
a zráňaný dobrou rvačkou
odmení sa čiernou mačkou...
pre ohúrenie milej mice
chňapne biele holubice
z úst ostatných umrlecov...
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár