Samota vs. strach zo straty

nzc

Ten nekonecny kolobeh sa nepaci ani mne... a chcem z neho vystupit.... a neda sa- treba vydrzat, veci sa uz nejako vyvinu, ci uz dobre alebo nie... treba mat nejaku nadej v svetlejsie zajtrajsky



Takze sa usmievaj- Uz len kvoli kamaratom a piratelom co to potrebuju... ci nie?

Ako to ze sa nemas s kym porozpravat???Haaaa?Ved je to jednoduche, zdvihnes telefon a zavolas mi.Ja si najdem na teba cas vzdy.

A teraz k blogu...mozno si to napokon uvedomi aj ona, mozno raz prekona svoj strach...

Myslim ze celkom chapem, ako si to myslela..

Resp. dolahol na teba ten pocit, straty, alebo moznej straty.. kazdeho to raz chyti. Kazdopadne radsej do takychto momentov neupadat castejsie. Ake by to bolo kebyze pri kazdej myslienke na niekoho tebe blizkeho by ta napadalo, ze ho mozes stratit? Pritomnost je asi najdolezitejsia. Teda urcite.. ale to iste vies.. toto len ber ako moj nazor, nie ako pindy do toho tvojho.. Tak sa drz, a uz na to nemysli.. Ked to pride, tak to pride.. a vtedy bude cas na podrobnu analyzu.

no takže prečítal som si to celé, lebo ma veľmi zaujal názov a veľmi dobre som vedel o čo tu pôjde... každopádne vyzerá to tak, že nevieš alebo nechceš pochopiť tú tvoju kamošku... ak to myslí naozaj vážne tak viem ju pochopiť veľmi dobre... keď sa nad tým tak zamyslím tak mnohokrát som rozmýšľal tiež takto, že radšej ostanem naveky sám ako keby mal nadísť deň kedy by som osobu, ktorú by som veľmi miloval, mal stratiť... proste strata milovanej osoby a najmä vtedy ak je to jej alebo jeho polovička veľmi bolí ak ten človek naozaj miloval... takýto človek sa môže zo straty takejto osoby veľmi zrútiť a môže to viesť aj k jej smrti...

takže nehádaj sa s ňou o tomto a skús ju radšej pochopiť a stáť pri nej... možno to chce len čas, aby prišla na to, že lásku treba zažiť hoci aj na krátky okamih a ak nie tak jej želám zo srdca, aby pri nej stáli jej skutoční priatelia, ktorí budú napĺňať jej život

fuuu to poznam to je ako ja....este nic nemam a uz sa bojim, ze to stratim aj ked zazitok tvojej kamaratky za sebou nemam...asi to nezvlada az tak dobre, mozno bude lepsie byt pre nu len ticha podpora a k tejto otazke sa zatial nevracat, ma asi pocit, ze to nemozes pochopit ani jej pomoct...

Ja som si to tiez precitala cele a do bodky s tebou suhlasim.Chapem sice aj..twoju kamaratku(myslim ze wiem ktoru ),ale ona sama zisti,ze wsetko to krasne co so sebou laska prinasa nemoze byt lepsie aqo samota.Treba si wychutnawat kazdu jednu chwilku,kazdu minutu a kazdy den,a aj ked o to raz clowek pride,spomienky nestrati nikdy.A nielen tie.Wzdy w nas zostane kusok toho milowaneho cloweka,rownako aqo my zanecha kusok seba w nom.Jasne ze ruka w ruke so stratou ide aj bolest..ale ta len potwrdzuje ze to wsetko bolo skutocne a ze to za to stalo..

(3.riadok zhora)-nemoze byt HORSIE aqo samota som myslela
Boze taqto sa seknut