keby ze to clovek vie predychat a preniest sa cez to, ale ta laska je laska to furt bude chchiet nieco viac a ked ta druha osoba nechce tak to moze byt dost znicujuce takze tazko povedat
tiež som na tom nejak tak teraz... vybrala som si priateľstvo, aj keď je to pre mňa strašne bolestivé, pretože si myslím, že je dosť hnusné to podať tej osobe nenápadne tak, že : Keď nebude niečo viac, tak ani priateľstvo´´... trošku mi to príde egoistické, možno tá druhá osoba tú prvú tiež má veľmi rada, ale prosto nechce viac ...a ja sa teraz radšej týram a čakám, že to onedlho budem brať tiež iba ako priateľstvo, za cenu, že možno s nikým nebudem(aspoň z môjho pohľadu) na rovnakej vlne ako s danou osobou ...
Zostala som, neľutujem. Postupne som sa "odľúbila", našťastie. Ale ešte stále je to podľa mňa jedna z najlepších osôb, čo som kedy stretla a veľmi si naše priateľstvo vážim
nie že asi, ale určite... ale takú možnosť som ešte nemala, pretože vždy to bolo opačne... že chalan ľúbil mňa a ja jeho nie ale chcela som, aby sme boli aspoň kamaráti. lenže každý chalan bol taký, že buď vzťah alebo vôbec nič...
a už by som mala aj proti-otazku,že či by ste sa na druhej strane (že ste v kamaratstve s osobou o kt.viete,ze vas lubi) necitili zvlastne alebo ze ci by ste to neskoncili kvoli partnerovi/partnerke...ale ach,nemozem zalozit dalsiu anketu tak snad zajtra
@bebekex takže to je situované v čase kedy žiadny vzťah nie je medzi nami alebo už "po vzťahu" či zostaneme len kamarátmi?
zamotal som sa ak predtým tak platí čo som písal v @4 veď to by som chcel, aby to vedela
ak potom čo sme sa rozišli, tak áno, zostal, chcel by som byť kamarátom, lebo by sme mali ten vzťah vysporiadaný už keď bol. inak by som doňho nevstupoval.
@georg21 akože ste kamoši a ty sa zalubis,ale ona neciti nič. teda ma ta rada,ale iba ako kamarata a teda že či by si vedel byt s nou kamarat aj nadalej v pripade,ze by z toho vztah nebol
Môžem to nejak prehlasovať? Omylom som klikla inam
Určite áno a nevidím v tom problém... Ak by sme sa rozišli fakt vo veľmi zlom, tak v tom prípade by to najskôr bolo komplikované, ale v prípade normálnych rozchodov by som s tým ja nikdy nemala problém. Prečo nie? Pokiaľ hovoríte o reálnom vzťahu a nie o pubertálnom zamilovaní.... ten človek bol určitú časť vášho života dôležitou súčasťou, vie o vás množstvo vecí, pozná vaše správanie a maličkosti, ktoré máte radi.... má skvelý predpoklad byť vám naďalej dobrým kamarátom, i keď láska vyhasla... bola by škoda to zahodiť
1.skusil som to raz - 2 roky utrpenia, az som musel prerusit akykolvek kontakt
2.skusil som to druhykrat - tam som sa rychlo odmiloval, a ked som sa zacal k mojej kamaratke spravat kamaratsky, a nie ako k potencialnej partnerke, tak sa jej to nepacilo, az bolo nasmu "kamaratstvu" koniec
3.skusil som to tretikrat - na 3 tyzdne, skoncil som s tym, pockal som kym som sa uplne odmiloval, a teraz "skusam", ci ma cenu byt s nou kamarat, a ci vobec stoji o to byt so mnou len kamaratka, a nie zase ten druhy pripad, ze ja sa k nej spravam ako zamilovany a ona si uziva "kamaratsvo"
ano, kedze ju lubim, tak mi na nej zalezi, a chcem jej pomoct v zivote, ktorym slobodne kraca mozno to nebude dlho, ale za tu chvilku co budem s nou, chcem byt pre nu obohatenim a chcem aby ona bola moja inspiraciou, tj. aby som sa to dobre od nej naucil a ked si vyberie ineho, tak to budem tolerovat, lebo jej rozhodnutie si budem vazit viac ako co chcem
Najprv to bol kolega, potom som sa doňho postupne zaľúbila, lebo sme si veľmi rozumeli, bol milý, vtipný, šarmantný...bola to viac menej taká platonické láska, podľa mňa, keď tí dvaja spolu nemajú niečo viac, nie je to reálna láska a toho človeka naozaj neľúbite...ale to je môj názor.
Bola som doňho platonicky zaľúbená asi pol roka, aj sme o tom mali debatu. Nechcel so mnou nič viac, ale stále si ma "púšťal bližšie" ako hociktorých iných kolegov/kolegyne.
Problém bol hlavne v tom, že ak bol ku mne milý iba čisto kamarátsky, nepochopila som to. A nie len ja, ale každý nový kolega/kolegyňa, ktorí prišli do našej firmy, si mysleli, že spolu niečo máme a niektorí sa ma na to aj pýtali.
Bola som rozhodnutá, že ak sa niečo behom pár mesiacov nezmení, odídem z tej firmy. Bolo pre mňa ťažké každý deň pozerať na niečo, čo nemôžem mať, a strašne chcem.
Krátko predtým, ako som už bola rozhodnutá odísť, som spoznala môjho - dnes už - manžela. Odišla som aj tak, boli tam aj iné aspekty, napríklad plat a to, že firma trošku zmenila politiku a tá nová sa mi nepáčila.
Občas sa stretávame aj dnes. Ideme na kávu, na víno, pokecáme o tom, čo je nové. Bavíme sa normálne, ja už necítim to, čo predtým, ale aj tak to bude pre mňa vždy príťažlivý chlap, ktorý má nejakú charizmu/šarm, ktorý ma priťahuje. Ale nič viac.
@bebekex lubim tolko ludi, ze viac ako kamarati byt nemozme... Milovat niekoho len na zaklade sympatii nie je mozne. Ak nieco nemozem mat, tak sa s tym zmierim a nebudem plakat nad rozliatym mliekom
Ku kamarátovi môžem cítiť sympatiu, môže sa mi páčiť a môžem byť v "namotaná".. ale nič viac. Ľúbiť niekoho pre mňa znamená niečo oveľa viac, čiže z môjho pohľadu teda nechápem otázke
I tak nechápem ako sa človek dokáže zaľúbiť bez toho, aby mal nejakú odozvu.. to je furt len platonické.
Ale to presne teraz! Najprv sa bije do hrude, že sex len z lásky. A potom ešte s dotyčným/ňou ani nie je.. a už je tak strašne zaľúbená/ý.. ach toto kde sme. Čože je to len potom za lásku-nelásku?
mne sa už také stalo a ostali sme kamaráti lebo som o tú osobu nechcela prísť.... čiže nie asi áno, ale určite áno.... ked mi na niekom zaleží tak nemám dovod sa ho uplne vzdať
jaska, tOto sa mi stalo vela x a nvm si predstavit, ze by som sa s tou osobou prestal bavit len za to, ze je tak blba, ze ma nechce ved to by bolo strasne sebecke, ze "oki budme kamosi ale len ked ma budes lubit, inak zbohom". toto urcite ne, navyse priatelstvo je silnejsie jak laska
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
54 komentov
zamotal som sa ak predtým tak platí čo som písal v @4 veď to by som chcel, aby to vedela
ak potom čo sme sa rozišli, tak áno, zostal, chcel by som byť kamarátom, lebo by sme mali ten vzťah vysporiadaný už keď bol. inak by som doňho nevstupoval.
Teda, ak by mi dotyčný/-á pchala do ksichtu svojho partnera 24/7, tak by ma to netešilo, ale inak mi to príde prirodzené.
a áno vedel, chcel. zamilovanosť ak ju nebudeme podporovať tak časom opadne, je to len pocit nie pravá láska.
Určite áno a nevidím v tom problém... Ak by sme sa rozišli fakt vo veľmi zlom, tak v tom prípade by to najskôr bolo komplikované, ale v prípade normálnych rozchodov by som s tým ja nikdy nemala problém. Prečo nie? Pokiaľ hovoríte o reálnom vzťahu a nie o pubertálnom zamilovaní.... ten človek bol určitú časť vášho života dôležitou súčasťou, vie o vás množstvo vecí, pozná vaše správanie a maličkosti, ktoré máte radi.... má skvelý predpoklad byť vám naďalej dobrým kamarátom, i keď láska vyhasla... bola by škoda to zahodiť
ja som na tej druhej strane
2.skusil som to druhykrat - tam som sa rychlo odmiloval, a ked som sa zacal k mojej kamaratke spravat kamaratsky, a nie ako k potencialnej partnerke, tak sa jej to nepacilo, az bolo nasmu "kamaratstvu" koniec
3.skusil som to tretikrat - na 3 tyzdne, skoncil som s tym, pockal som kym som sa uplne odmiloval, a teraz "skusam", ci ma cenu byt s nou kamarat, a ci vobec stoji o to byt so mnou len kamaratka, a nie zase ten druhy pripad, ze ja sa k nej spravam ako zamilovany a ona si uziva "kamaratsvo"
vďaka
Bola som doňho platonicky zaľúbená asi pol roka, aj sme o tom mali debatu. Nechcel so mnou nič viac, ale stále si ma "púšťal bližšie" ako hociktorých iných kolegov/kolegyne.
Problém bol hlavne v tom, že ak bol ku mne milý iba čisto kamarátsky, nepochopila som to. A nie len ja, ale každý nový kolega/kolegyňa, ktorí prišli do našej firmy, si mysleli, že spolu niečo máme a niektorí sa ma na to aj pýtali.
Bola som rozhodnutá, že ak sa niečo behom pár mesiacov nezmení, odídem z tej firmy. Bolo pre mňa ťažké každý deň pozerať na niečo, čo nemôžem mať, a strašne chcem.
Krátko predtým, ako som už bola rozhodnutá odísť, som spoznala môjho - dnes už - manžela. Odišla som aj tak, boli tam aj iné aspekty, napríklad plat a to, že firma trošku zmenila politiku a tá nová sa mi nepáčila.
Občas sa stretávame aj dnes. Ideme na kávu, na víno, pokecáme o tom, čo je nové. Bavíme sa normálne, ja už necítim to, čo predtým, ale aj tak to bude pre mňa vždy príťažlivý chlap, ktorý má nejakú charizmu/šarm, ktorý ma priťahuje. Ale nič viac.
I tak nechápem ako sa človek dokáže zaľúbiť bez toho, aby mal nejakú odozvu.. to je furt len platonické.
Ale to presne teraz! Najprv sa bije do hrude, že sex len z lásky. A potom ešte s dotyčným/ňou ani nie je.. a už je tak strašne zaľúbená/ý.. ach toto kde sme. Čože je to len potom za lásku-nelásku?