si súčasťou mladého veľmi štastného páru..proste vám nič nechýba, penazí máte vyše hlavy, máte super dom, ste štastný, ale jediné čo vám chýba je dieťa.. po pár mesiacoch sa vám to konečne podarí, splodíte dieťa..ale doktor zistí že to dieťa bude ťažko po
závisí od toho, či by dieťa mohlo prežiť plnohodnotný život alebo by ho čakala skorá smrť. Možno by som podstúpila interrupciu, veď adopcia je tiež možnosť
predstav si, dosane sa do puberty a bude zisťovať, že je iné, hormony sa začnú búriť a on sa bude len trápiť, že sa mu všetci vysmievajú, že nikoho nemá- že nemôže nič robiť-
- je to len trápenie dieťaťa- a to je riziko- ak už nebude môcť počať- tak existuje predsa adopcia nie- mnoho deti by išlo žiť k ním amali by sa dobre no nie
@6 čo ak by to bol napr Downov syndróm? Postihuje telo, ale i myseľ. Dieťa má vlastný svet, no je v ňom šťastné. Život preň nemusí byť utrpením, ak dostáva dostatok lásky
Nechala, i keď by to bolo ťažké rozhodovanie ...koľko ľudí malo byť postihnutými a sú zdraví ... ale i tak ... veď to dieťa je tu pre niečo a má to určite nejaký dôvod a zmysel .
No ja som sa k tomu postavil tak z pomerne "egoistických príčin", akosi sa mi nepáči, že by som dával celoživotnú starostlivosť dieťaťu, ktoré ... Ktoré "nič nevie", škaredo povedané ...
ja neviem .. skor myslim zeby som si ho nechala ako napisala @smajlicek12 to dietatko sa pre nieco ma narodit a presne narodit sa moze aj zdrave a asi by som si to strasne vycitala.. proste ak som zabezpecena mam muza co ma ma rad tak potom by sme to spolu hadam zvladli ....
@7 dobre- ide o toto- starali by sa o neho rodičia, a čo po ich smrti- napr. ja by som nemal to srdce si ho nechaj aj keby to bol ten spomínaný syndróm-
- hoci má svoj svet- umieralo by sa mi ťažko, umieral by som v tom, že kto sa mi o neho postará, ako mu bude a tak-
- preboha- to sa každý pre niečo narodil- dobre niekto sa narodil, aby zabil druhého, druhý s narodil preto, aby kradol, a to by sme mohli pokračovať ďalej-
@9 fiha, ako ocenujem ze to vravis na rovinu,.. asi ako jediny..
ale to by sa ti mohlo stat aj so zdravym dietatom, teda v inom zmysle, das mu celozivotnu starostlivost, a aj tak bude hlupe, alebo vrah zloduch chapes co myslim.. mozno zabije, okradne prave teba dobreee,.. je to prehnane
a mozno prave postihnute dieta ti alebo inym da viac lasky a zmyslu do zivota..
toto mám na ľuďoch najradšej, keď musia vidieť vo všetkom zmysel, inak by došlo k poškvrneniu posvätnej logiky...booože na nebi, chráň ma pred nimi! prečo nemôžete prijať niekedy veci tak, ako sú?
neviem, ako by som sa rozhodla, lebo je to individuálna otázka, nemám k tomu stanovisko, ani nechcem mať, a budem rada, keď nebudem nútená si ani odpovedať
Nenechala by som si ho... asi by som sa nedokázala pozerať ako práve moje dieťa je iné ako ostatné, neprežíva plnohodnotný život, a nemohla by som s ním prežívať všetky tie radosti ako prvé kroky, prvá jazda na bicykli atď,
ja mam postihnuteho brata....a nikdy v zivote by som ho nevymenila za zdrave dieta aj ked niekedy mam na male....zdravy clovek ti nikdy neda tolko lasky ako ten, ktory vnima realitu inak...je to starostto ano ale tjez je to dar ....je len na vas ako sa s tym vyrovnate...zazrak prirody tak to volam ja...
zalezi co by to bolo za postihnutia.ale ja to nepovazujem za az take hrozne aj ke dj eto hrozne, lebo ti postihnuti ludia musi avynalozit ovela viac aby dokazali to co dokaze zdrave dieta velmi jendoducho a to by z nich robilo silnejsich ludi a preto viem ze by to moje dieta v zivote vela dokazalo.a je vela postihnutych deti ktore sa do vselicoho zapajaju a dokonca pomahaju detom ktore su na tom est ehorsie uz len tym ze su im priatelia lebo im rozumeju.postihnute deti su vynimocne, kym to nieje nejake priserne postihnutie tak je to dieta vynimocne.kopa zdravych deti je na tom ovela horsie. chlastaju, fetuju, kradnu a ich zivot ma mensiu hodnotu nez vecsiny tych postihnutych
Neviem ako brat postihnutý, tak na konkrétny prípad to možno nesadne, ale pre mňa je zázrak prírody, keď sa rodič celý život, celý deň stará o dieťa, ktoré je na vozíku a nepohne ani brvou ...
urcito by som si ho nenechala...ten pohlad na moje vlastne dieta, ktore trpi fyzicky,a neskor pravdepodobne aj fyzicky by som len velmi tazko znasala...teda okrem inych veci,ktore sa k tomu viazu...
miere...mieri...ja zamierim a bude ťa to bolieť...
niekedy je racionalita dosť na hovno ti...túto múdrosť získaš práve v takýchto životných situáciach, ak si ich nezažil, nemá ani zmysel ti uvádzať príklad,y bo aj tak si zostaneš pri tom racionálnom svojom riešení
a preto zastávam názor, že na čo sa s tým zaoberať? pokiaľ sa nás to bytostne netýka...ešte náročnejšie otázky nepoznáte? bola tu eutanázia, interrupcia, teraz toto...nech mi zakladateľka vysvetlí záujem založenia tejto diskusie, potom ma to možno viac zaujme
No hej, také tie reflexové mamičky, ktoré hovoria ako sú radi, že majú postihnuté dieťa a hneď im je na ksichte vidieť, že im v mysli behá 300 "ale" ... To je čaro autosugescie
a co maju robit podla teba?? hm?? plakat cele noci a dni nad tym ze maju postihnute dieta??? to co si prave piovedal je pre nich vychodisko ako to prezit...mneo tom nemusis hovoritjato poznam..myslis ze moja mama je stastna ze sa do konca zivota bude musiet o miska starat??? myslis zemne je super ze svoj osobny zivot nikdy nebude taky akoostatnych pretoze ja mam niekoho o koho samusim denndodenne starat???? a co mam robit stale sa stazovat??? nie ja vtomhladam pozitiva aby somprezila...a nasla som cih dostna to aby sme to aj s rodinou zvladali..vsetko ma svoje pre a proti jelen natebe ktore sivyberies ako to podstatne...!
@32 vis.. zamysliet sa treba vzdy..preco by som sa nemohla nieco opytat? nahodou sa mozem dozvediet ako by sa ludia spravali v urcitych situaciach.. proste je o charaktere, o psychologii.. a ak sa ti tu nepaci, tak to necitaj..
ty mozno..ja ti v tom nebranim....kazdi ma na to svoj nazor a kazdi si vybera tu svoju cestu....ja by som si dieta nikdy nedala zobrat...ci by bolo zdrave alebo chore....kto to dokaze nech sa paci...je to jeho vec..zena by mala mat pravo na slobodne rozhodnutie...tymto sa porucam
myslim ue by bolo vrcholne sebecke od rodicov aby si to dieta dali vziat, po tom ako sa onho dlho snazli...to ako keby ze...aaa ta take sa mi nepaci tak si ho akoze "dam vziat"...ved to je nic....ne?....
to vravím teraz a len čisto teoreticky, lebo by som nechcela, aby sa moje dieťy celý život trápilo a nikdy by z neho nebol samostatný človek, nedokázal by sa o seba postarať po mojej smrti... Keby to dieťa malo byť postihnuté psychicky aj fyzicky...
ale o tom sa nedá teraz rozhodovať, keď ide len o tvoje slová, nie činy, keď ho už nenosíš pod srdcom. To by sme sa každý rozhodli až v danej situácií.
rocsio si to pekne napísala v čísle 34, radšej si niečo vezmem z tvojho názoru, pretože naozaj o tom niečo vieš, poznáš...a verím ti, že lásku dá niekedy viac choré dieťa, ako zdravé, pri zdravom rodič nevníma tak určité hodnoty života, ako pri chorom...aj keď tá daň je niekedy privysoká
lola: veď dobre, dobre , neplaš sa, chcela som poznať len dôvody, lebo možno to mohol byť dôvod taký, že niekto v tvojom okolí rieši tento problém...
ja fakt neviem...to by som musel zazit, takto hypoteticky neviem povedat...to je ako ked sa niekoho spytate, ci by dokazal odpustit neveru, ten clovek ju este nikdy nezazil a povedzme, ze by povedal nie...a raz by sa dostal do situacie, kedy by mu bola partnerka neverna, ale zistil by, ze ju tak velmi lubi, ze jej to dokaze odpustit, aj napriek tomu, ze predtym si myslel, ze nedokaze...
ale ked tak nad tym uvazujem, tak by mi asi svedomie nedovolilo sa rozhodnut pre potrat...ale fakt takto neviem povedat...a vela by zalezalo este aj od partnerky, museli by sme to prebrat...cize ja by som si to dieta skor nechal, ale 100% to netvrdim...a samozrejme by este zalezalo aj na tom, o ake postihnutie sa jedna...ak by malo to dieta nejak velmi trpiet v zivote, tak by som bol mozno potratu nakloneny skor ako keby sa jednalo povedzme napriklad o Downov syndrom...cize tazko povedat...vela by zohrali aj emocie, ktore by som vtedy prezival, a tak je tazko hovorit o tom teraz, ked nie som v takej situacii...cize v podstate som sa tu rozpisoval zbytocne, lebo aj tak som nedosiel k jednoznacnej odpovedi a cele sa to dalo zhrnut do jednej vety - neviem, zalezalo by na mnohych okolnostiach...
Toto je vtip. Predstavte si, ze napr. vasim rodicom by doktor povedal. Vase dieta bdue postihnute. Oni by si to dali zobrat a tak by ste zili mozno ako opice. Tym by to bolo jedno.
To dieta by som si pravdepodobne chcel nechat. Vsak ma pravo na zivot. A nikde nie je napisane, ze to dieta bdue aj postihnute. je dost vela pripadov, ked povedali doktory, ze bdue postihnute a nie je postihnute vobec a zije normalnym zivotom. napr. ja som mal zomriet uz davno zevraj a som tu
ja by som si ho pravdepodobne nechala asi by som nemohla zit s pocitom ze som zabila vlastne dieta a s tym ze lekari sa mozno mylili a viem ze je tazke starat sa o postihnute dieta ale vsetko sa vam vrati taketo deti neberu svet tak zlozito a vazne ako my ony sa tesia z kazdeho okamihu a kazdej malickosti nestaraju sa ze zas pribrali pol gramu na stehnach za maju male prsia ze sa im nepostavil ked sa mal ako riesime my akoze ,,normalni" ludia
@41 presne vystihol že to človek nevie dokial to nezažije an príklade s neverou
ja si to ani len neviem predstaviť lebo neviem, teraz deti ani nechcem či zdravé al. postihnuté proste sa nechystám ani v blízkej buducnosti takže keby sa to stane tak asi zobrať.
Teraz akoby si tvrdila, že zabime všetkých postihnutých a invalidov (to inak tvrdil nejaký Adolf H.) Zamysli sa, keby sa ti raz nebodaj stala nejaká nehoda a ochrnula by si, majú ťa rodičia dať zastreliť? lebo ty si už neužiješ diskoték, tenisu ani sexu? to je teraz tvoj pohľad na zaujímavý život, ale ver mi, že by si našla iné, nové hodnoty, pre ktoré sa tiež oplatí žiť. budú úmerné tvojmu postihnutiu, ale budú. viď veľmi rozumný názor @44. mimochodom,nemyslím, že tu píšeme o postihnutiach ako je ležanie v kóme, a pod. to by to dieťa dlho asi nežilo.
nie to netvrdim.. ale proste nechcem vidiet ako by sa moje dieta trapilo uz od mala.. ked sa to stane potom, tak fajn, zivot si si trochu uzila, ale co ma robit to dieta? ved ono si vobec neuzije zivot..
ale dobre.. tvoj nazor je iny.. fajn..
ale myslim ze ja by som sa nedokazala na to pozerat...
Z pohľadu prírody, ako niečoho rádovo vyššieho ako je konanie človeka, z filozofického nadhľadu, zo stránky humanizmu a z pohľadu všetkých historicky uzákonených právd, ktoré poznám, atď. Napr.veta "ži a nechaj žiť" je asi najotrepanejšia životná filozofia, ktorú každý rád používa, ale už v takýchto prípadoch sa na ňu zabudne.to su potom všetko pokrytci.
No ak sa zamyslím, že všetky postihnuté deti necháme žiť, napriek tomu, že "tomu môžme predísť", navyše kopa rôznych postihnutí neovplyvňuje pudy a sexualitu, tak sa eśte rozmnožia, pekne vytvoria ďaľších postihnutých, ktorí sa potom tak pekne nakrížia, že bude polka národa neschopná niečo konať, odkázaná na štát tak fakt radšej vyberiem tú Adolfovu alternatívu ...
Áno, viem, je to extrémny príklad, to len tak, aby sme veci nevideli čiernobielo ...
ja napriklad nechapem preco niektori tvrdite: ked to ma tak byt...
ako to ma byt ked mam moznost to zmenit? starat sa cely zivot o dieta ktore bude bud retardovane alebo telesne postihnute, nikdy si neuzije to co ostatne deti, je dost pravdepodobne ze ho budu vsetci sikanovat a ja ho mam utesovat potom cely zivot alebo mozno po par rokoch zivota, ked sa na neho stihnem namotat, zomrie ? to by som nezvladala, nechala by som si ho zobrat a skusila to znovu a keby som bola uz neplodna, tak by som si dieta adoptovala, ktore by pravdepodobne v decaku malo tiez hrozny zivot, tak aspon to by bolo stastne
ja by som si ho asi nechala, nemohla by som žiť s pocitom, že som dala zabiť vlastné dieťa.
A keby je choré? Tak sa naučím čo najviac o tej chorobe, aby som mu vedela pomáhať, aby som mu rozumela, aby nemusel cítiť, že je "iný" a že ho vlastní rodičia nemajú radi.
A inak chalani, vy síce môžete povedať svoje, ale to dieťa je v tele matky, nie vo vašom. Vás by ten potrat nezasiahol, vy by ste necítili psychickú stratu.... a aj tak konečné slovo padá matke.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
69 komentov
predstav si, dosane sa do puberty a bude zisťovať, že je iné, hormony sa začnú búriť a on sa bude len trápiť, že sa mu všetci vysmievajú, že nikoho nemá- že nemôže nič robiť-
- je to len trápenie dieťaťa- a to je riziko- ak už nebude môcť počať- tak existuje predsa adopcia nie- mnoho deti by išlo žiť k ním amali by sa dobre no nie
ja neviem .. skor myslim zeby som si ho nechala ako napisala @smajlicek12 to dietatko sa pre nieco ma narodit a presne narodit sa moze aj zdrave a asi by som si to strasne vycitala.. proste ak som zabezpecena mam muza co ma ma rad tak potom by sme to spolu hadam zvladli ....
- hoci má svoj svet- umieralo by sa mi ťažko, umieral by som v tom, že kto sa mi o neho postará, ako mu bude a tak-
ja som proste taký-
- preboha- to sa každý pre niečo narodil- dobre niekto sa narodil, aby zabil druhého, druhý s narodil preto, aby kradol, a to by sme mohli pokračovať ďalej-
No ale aj zobrať si ho necháš pre nejaký dôvod ...
ale to by sa ti mohlo stat aj so zdravym dietatom, teda v inom zmysle, das mu celozivotnu starostlivost, a aj tak bude hlupe, alebo vrah zloduch chapes co myslim.. mozno zabije, okradne prave teba dobreee,.. je to prehnane
a mozno prave postihnute dieta ti alebo inym da viac lasky a zmyslu do zivota..
Hej, presne tak, je to prehnané ...
Hej, aj to je možné, záleží aj na type postihnutia, mám proste akési predstavy o "výchove", nerád by som mal dieťa, ktorému by som ani nerozumel ...
Nevoláš sa náhodou Teodora?
neviem, ako by som sa rozhodla, lebo je to individuálna otázka, nemám k tomu stanovisko, ani nechcem mať, a budem rada, keď nebudem nútená si ani odpovedať
Hovorím svoj názor a zamýšľať sa ešte nad debatami so žienkou je moc aj na mňa momentálne ...
Kto mieri?
Môžeš ma zasvätiť mimochodom ...
Nebránim sa tomu, že by to malo zmysel, ale momentálne mi vychádza moja voľba ako racionálne riešenie ...
Neviem ako brat postihnutý, tak na konkrétny prípad to možno nesadne, ale pre mňa je zázrak prírody, keď sa rodič celý život, celý deň stará o dieťa, ktoré je na vozíku a nepohne ani brvou ...
niekedy je racionalita dosť na hovno ti...túto múdrosť získaš práve v takýchto životných situáciach, ak si ich nezažil, nemá ani zmysel ti uvádzať príklad,y bo aj tak si zostaneš pri tom racionálnom svojom riešení
a preto zastávam názor, že na čo sa s tým zaoberať? pokiaľ sa nás to bytostne netýka...ešte náročnejšie otázky nepoznáte? bola tu eutanázia, interrupcia, teraz toto...nech mi zakladateľka vysvetlí záujem založenia tejto diskusie, potom ma to možno viac zaujme
No hej, také tie reflexové mamičky, ktoré hovoria ako sú radi, že majú postihnuté dieťa a hneď im je na ksichte vidieť, že im v mysli behá 300 "ale" ... To je čaro autosugescie
a co maju robit podla teba?? hm?? plakat cele noci a dni nad tym ze maju postihnute dieta??? to co si prave piovedal je pre nich vychodisko ako to prezit...mneo tom nemusis hovoritjato poznam..myslis ze moja mama je stastna ze sa do konca zivota bude musiet o miska starat??? myslis zemne je super ze svoj osobny zivot nikdy nebude taky akoostatnych pretoze ja mam niekoho o koho samusim denndodenne starat???? a co mam robit stale sa stazovat??? nie ja vtomhladam pozitiva aby somprezila...a nasla som cih dostna to aby sme to aj s rodinou zvladali..vsetko ma svoje pre a proti jelen natebe ktore sivyberies ako to podstatne...!
A práve preto by som volil interrupciu
ty mozno..ja ti v tom nebranim....kazdi ma na to svoj nazor a kazdi si vybera tu svoju cestu....ja by som si dieta nikdy nedala zobrat...ci by bolo zdrave alebo chore....kto to dokaze nech sa paci...je to jeho vec..zena by mala mat pravo na slobodne rozhodnutie...tymto sa porucam
to vravím teraz a len čisto teoreticky, lebo by som nechcela, aby sa moje dieťy celý život trápilo a nikdy by z neho nebol samostatný človek, nedokázal by sa o seba postarať po mojej smrti... Keby to dieťa malo byť postihnuté psychicky aj fyzicky...
ale o tom sa nedá teraz rozhodovať, keď ide len o tvoje slová, nie činy, keď ho už nenosíš pod srdcom. To by sme sa každý rozhodli až v danej situácií.
lola: veď dobre, dobre , neplaš sa, chcela som poznať len dôvody, lebo možno to mohol byť dôvod taký, že niekto v tvojom okolí rieši tento problém...
ale ked tak nad tym uvazujem, tak by mi asi svedomie nedovolilo sa rozhodnut pre potrat...ale fakt takto neviem povedat...a vela by zalezalo este aj od partnerky, museli by sme to prebrat...cize ja by som si to dieta skor nechal, ale 100% to netvrdim...a samozrejme by este zalezalo aj na tom, o ake postihnutie sa jedna...ak by malo to dieta nejak velmi trpiet v zivote, tak by som bol mozno potratu nakloneny skor ako keby sa jednalo povedzme napriklad o Downov syndrom...cize tazko povedat...vela by zohrali aj emocie, ktore by som vtedy prezival, a tak je tazko hovorit o tom teraz, ked nie som v takej situacii...cize v podstate som sa tu rozpisoval zbytocne, lebo aj tak som nedosiel k jednoznacnej odpovedi a cele sa to dalo zhrnut do jednej vety - neviem, zalezalo by na mnohych okolnostiach...
To dieta by som si pravdepodobne chcel nechat. Vsak ma pravo na zivot. A nikde nie je napisane, ze to dieta bdue aj postihnute. je dost vela pripadov, ked povedali doktory, ze bdue postihnute a nie je postihnute vobec a zije normalnym zivotom. napr. ja som mal zomriet uz davno zevraj a som tu
ja si to ani len neviem predstaviť lebo neviem, teraz deti ani nechcem či zdravé al. postihnuté proste sa nechystám ani v blízkej buducnosti takže keby sa to stane tak asi zobrať.
je zivot ze ides von a kazdy sa len na teba pozrie a zacne sa smiat?
je zivot ze ta nikto okrem rodicov nema rad?
je zivot ked si to uvedomujes?
ale dobre.. tvoj nazor je iny.. fajn..
ale myslim ze ja by som sa nedokazala na to pozerat...
No ak sa zamyslím, že všetky postihnuté deti necháme žiť, napriek tomu, že "tomu môžme predísť", navyše kopa rôznych postihnutí neovplyvňuje pudy a sexualitu, tak sa eśte rozmnožia, pekne vytvoria ďaľších postihnutých, ktorí sa potom tak pekne nakrížia, že bude polka národa neschopná niečo konať, odkázaná na štát tak fakt radšej vyberiem tú Adolfovu alternatívu ...
Áno, viem, je to extrémny príklad, to len tak, aby sme veci nevideli čiernobielo ...
ako to ma byt ked mam moznost to zmenit? starat sa cely zivot o dieta ktore bude bud retardovane alebo telesne postihnute, nikdy si neuzije to co ostatne deti, je dost pravdepodobne ze ho budu vsetci sikanovat a ja ho mam utesovat potom cely zivot alebo mozno po par rokoch zivota, ked sa na neho stihnem namotat, zomrie ? to by som nezvladala, nechala by som si ho zobrat a skusila to znovu a keby som bola uz neplodna, tak by som si dieta adoptovala, ktore by pravdepodobne v decaku malo tiez hrozny zivot, tak aspon to by bolo stastne
Ako pozerám kto nechce a kto chce deti tak budúca generácia asi bude čisto drevorubačská ...
@60 a ked praskne guma?
A keby je choré? Tak sa naučím čo najviac o tej chorobe, aby som mu vedela pomáhať, aby som mu rozumela, aby nemusel cítiť, že je "iný" a že ho vlastní rodičia nemajú radi.
A inak chalani, vy síce môžete povedať svoje, ale to dieťa je v tele matky, nie vo vašom. Vás by ten potrat nezasiahol, vy by ste necítili psychickú stratu.... a aj tak konečné slovo padá matke.
Samozrejme, za seba vravím, že je to len môj názor, na ktorom v hypotetickom prípade, že by táto situácia nastala nemôžem trvať