Bonnie (lyricko-etická báseň; autor pojednáva o nepráve práva v presvedčení, že vina je relatívna)

/-..ale že podľa NESKUTOČNEJ udalosti!/

Chcela by som s Tebou
Raz spáchať trestný čin,
V zápisnici v kolónke „motív“ iba „lebo..“,
No a ďalej bez príčin,

PolíCIA v koncoch,
Sme iba tiene v tme,
Nikde stopy, žiaden dôkaz,
V médiách správy varovné:

DVAJA NEBEZPEČNÍ ZLOČINCI
VYLÚPILI CUKRÁREŇ
Vzali dobošky, Cookies a punč
A zmizli skôr, než nastal deň.
Ľudia, ostaňte v domovoch!
Môžu byť ozbrojení
Lyžicou na tortu
A dávkovačom plnky a peny.
(TASR)

Pozri, ako to nafúkli,
Malí novinárski zmrdi..
To je lož! Sme nevinní
A ten, kto chce toto tvrdiť,

Mal by sa uistiť,
Že má dostatok empatie
A ak nie, tak nech radšej
nechá žiť – a žije.

Každý je vinný,
Každý je čudný,
Okrem nás –
– absolútne vľúdnych,
Nemáme kaz a príde čas,
Kedy budeme voľní.

Fakt mali by sa zamyslieť,
Či - vzhľadom k našim pomerom -
Je čo vyčítať
Práve len nám dvom.

Chcela som Ťa pozvať
Na oplátku na oblátku
A neveriac len hľadím (/→never viac [ne:vr mo:r], nehradím, nech radím, nahraď rým..)
Čo to po mne chcú v poplatku


A ako správne založený
Študent – romantik
Som chudobná a bystrá,
Tak sa pýtam na ISIC,

Ale vraj naň zľavy nie sú,
Äää.. to nevadííí.. Bež! Bež,
Kam ťa nohy nesú,
Kam najďalej vieš.

A z večera na ráno,
Pár hodín po tom,
Sa vkradneme, bijúc sa
So živým plotom,
Do záhradky podniku
Bez glancu známky,
Ukrytí pod niku
Páčime zámky

Máme to, hurá.
Volaj trikrát sláva,
No čo, keď nemáš búra,
Nič iné Ti neostáva,

Vieme, jeme.

Sladký úsmev pod maskou
Míma,
Boríme sa s otázkou,
Čo s tým, keď je nám tak príma?

Lenže
(o)súd sa láskou
Asi nedojíma
A pritom sme len chceli...

Snáď majú aspoň manželské cely.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu