do diaľky kričia: Ľudia, ľudia,
o chvíľu Slnko vyjde,
nolenže sa preberte!
Hej, sedliak, vstaň z postele,
k raňajkám devy stôl prestrite!
O chvíľu už svitne deň,
stádo z príbytku vyžeň!
Ale človek ten len spí,
nedá si zvonom rušiť sny.
Nech si vyzváňajú,
nech si zvonia spolu.
Veď on už ani sedliak nie je,
pole už jeho obživou roky nie je.
Ale zvony zvonia, nedajú sa vyviesť z miery,
oni nevedia ako ten čas letí.
Nevidia spoza tmavých roliet nové chýry.
Nevedia, že na poliach sa už človečina nehmýri.
Netušia, že viac statkov niet,
oni stále si opakujú len tých zopár viet.
Perínske zvony ľudí budia:
Nolenže sa preberte, ľudia.
(Ale ich slová nemajú účinku,
Dnes má pre ich hlas človečina len výčitku)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár