Topánkový paradox

Topánky...nosíme ich všetci, niektorí z potreby ostatní (ja) z vášne...Tí s tou potrebou to nemajú komplikované. Dajú si prvé pohodlné topánky ktoré sa im ako-tak páčia no my s vášňou to máme horšie. Keď sa mi topánky páčia a 20 sekúnd sa mi v nich dobre chodí po predajni, kúpim si ich. A tak sa stalo, že mi v skrini leží okolo 30 párov topánok. Z toho vhodných na dlhšiu chôdzu? Počet 1 pár. Halovky na volejbal. Áno. Jediná obuv ktorú mám na dlhšiu prechádzku je tá, v ktorej by som ani nevyšla mimo telocvične.

Dobre...zase raz ku pointe ako zvyčajne, kúsok neskôr. Prečo si vždy vyberáme krásu nad pohodlnosťou? Neboli by aj vzťahy stokrát jednoduchšie, kebyže si vyberieme jedine podľa toho ako pohodlne sa nám vo vzťahu kráča?

Od momentu, ako si kúpim topánky si predstavujem, ako v nich budem chodiť. A k čomu si ich oblečiem. Ale pri vzťahoch to tak nerobíme. Do nich sa vrháme bez hlavo, bez rozmýšľania či robíme dobre keď ich vôbec začíname. A tak sa nám veľmi ľahko môže stať, že nám ako topánky urobia nepríjemné otlaky.

Niekto topánky ktoré ho začnú tlačiť ihneď odloží do skrine, no niekto (ja) v nich chodí a snaží sa rozchodiť všetky otlaky ktoré mu spôsobia. Nakoniec sa mi to vždy podarí a ja môžem spokojne cupkať v (pre mňa) dokonalých topánkach, aj keď len na určitú do bu lebo potom ma namiesto otlakov začnú bolieť celé nohy.

Možno to hovorí o našich vzťahoch. Keď sa niekto rýchlo vzdá pri obyčajných topánkach, čo sa asi stane pri poriadnej partnerskej kríze? Možno je hlúposť prirovnávať topánky ku vzťahom, ako vždy keď niečo prirovnávam a už vôbec netvrdím že to tak určite je...ale nerozhodujú práve takéto maličkosti o našej osobnosti?

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu