Upálil na hranici moju plyšovú kožu.
Ten inkvizítor nedokonalej krásy,čo mal dlhé vlasy...

A moje kosti tvrdým opätkom
do betónu zadupal...

Muž,ktorý ma vlastnil
a myslel si,že miloval.

Tie oči farby morskej vody
do ktorých sa nedíval
keď klamstvami sám seba zaklínal.

Tie oči sa dlho smutne dívali,
keď esenciu lásky pri ňom hľadali.

A v spánku, pri ktorom človek nežije
vlk vraví lune ,že jednu noc ešte prežije....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár