Bolo mnoho nutkaní opäť tento nick otvoriť a aspoň občas niečo napísať, no nikdy som sa k tomu akosi nemal. Mal som svoje dôvody, ktoré však v tomto blogu nechcem otvárať. Za a) sú to staré veci a za b) sú nepodstatné.
Avšak na čom skutočne záleží je toto. Za posledné obdobie človek prešiel mnohými zmenami. Na jeden stres sa navalil druhý, veci občas dosť padali na seba a nakoniec urobil človek veľmi veľa rozhodnutí, ktoré možno nie vždy boli rozumné. A možno urobil pár rozhodnutí, ktoré ho teraz mrzia.
Spoznal som veľa nových ľudí, užil si pár mesiacov nezamestnanosti a našiel aj niečo, čomu sa hovorí cena skutočného priateľstva. Veľa z toho ma motivovalo k tomu povedať o tom. Podeliť sa o tieto skutočnosti. Ale nevedel som ako. A pritom to bolo jednoduché. Zadať nick, napísať heslo a bum. Opäť sa prihlásiť.
Párkrát som to skúsil. Prihlásil som sa, odpísal aspoň na tajné správy a následne si otvoril blogy. Chcel som pridať komenty. Chcel som niečo opäť napísať. Ale nakoniec som sa opäť odhlásil a nechal to tak.
Neviem koľko ľudí tu ostalo z čias, ktoré si ešte ja pamätám, no dúfam, že už sa to tu nestihlo zmeniť za ten rok a pol totálne. Vlastne teraz keď píšem toto všetko, tak mi to príde tak jednoduché ako kedysi. A všetko to malo stále zmysel.
A preto na záver tohto blogu už len jedna vec. Želám si, aby to také bolo. Tak ako kedysi, keď som ešte veľa veľa písal. A dúfam, že sa nájdu ľudia, ktorí sa tomuto faktu potešia. Avšak - kto vie? Ale ja si to dnes želám. Tu a teraz. To je moje WISH
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
burble
19. 11.novembra 2012 09:15
teším
@tequila no ... vidím, že do nového roku prispejem komentárom. ... toto ešte nebola éra keď som odchádzal... akurát som už tak trochu asi prestával vidieť zmysel v chodení a prispievaní na túto stránku. A popravde... 2012 bolo v určitých ohľadoch trochu komplikované obdobie.
Vnímam to asi tak, že keď som sem prišiel to bol rok 2006 a mal som 17. V roku 2008 som maturoval a robil ako skladník a do roku 2010 keď som bol v tomto období som veci úplne v pohode stíhal a fungoval normálne.
Potom človek nastúpil na novú robotu, plus som sa snažil dokončiť bakalára na vysokej... a 2012 bolo práve obdobie kedy som už akosi písal málo a sám som to zo seba cítil. Robota mi brala energiu, neustále učenie sa a pripravovanie sa na štátnice mi bralo energiu a popravde som rád, že sa do toho obdobia už nevrátim. Birdz okrem toho už prešiel tiež zmenami a hoci mi spočiatku prišli fajn, postupne už som nemal pocit, že to bolo to miesto, kde som sa cítil dobre. V niečom za to mohli aj niektorí ľudia, ktorí tu vtedy boli aktívni... ale to je už ďalšia vec. Potom som vlastne túto stránku zavrel a neplánoval sa k nej vrátiť. Spravil som si ešte niekoľko iných nickov, pod ktorými som občas niečím prispel ale k tomuto profilu som sa už nejako nechcel vracať. Spájalo sa s tým veľa príjemného ale istým spôsobom aj nepríjemného a najmä som si postupne aj uvedomil, že som dospel v jednej chvíli do bodu, kedy som už akosi nemal o čom písať a robil články, ktoré dokopy neprinášali absolútne nič a boli len čisté zbytočnosti. Tak som to chcel skúsiť od znovu s čistým štítom. Ale aj tak som nemal pocit, že toto miesto malo tú energiu, ktorú som z neho kedysi cítil.
Taký reálny prvý pokus o skutočný návrat bol v roku 2013, keď som zase mal pocit, že by som mohol niečo zo seba priniesť a bol v mnohom prelomový rok pre mňa. Ale často sa mi zase stávalo, že som pozeral na čistý papier a nevyšlo zo mňa nič. A nevedel som vlastne ani čo by som písal. Komunita sa zmenila, všetko pôsobilo inak... a nevedel som vlastne čo a jak.
Chodil som sem vlastne len tak sporadicky. Keď som mal nejakú myšlienku... keď som sa potom spätne vrátil k niektorým starým článkom a spomienkam a potom prišlo aj to iné vnímanie reality už keď som mal po 30-ke a tak. Asi to fakt potom pôsobí, že vždy sa vrátim len na to, aby som oznámil, že som späť, ale nič z toho nie je. Ale mám pocit, že keď som mal 17 som mal nejako viac inšpirácie a hlavne aj nadšenia preto niečo tvoriť a písať a to nadšenie proste rokmi zmizlo. Tento rok budem mať 38. A nemyslím si, že v sebe ešte to čaro znovu nájdem. Ale občas je aspoň fajn si zaspomínať.
Vnímam to asi tak, že keď som sem prišiel to bol rok 2006 a mal som 17. V roku 2008 som maturoval a robil ako skladník a do roku 2010 keď som bol v tomto období som veci úplne v pohode stíhal a fungoval normálne.
Potom človek nastúpil na novú robotu, plus som sa snažil dokončiť bakalára na vysokej... a 2012 bolo práve obdobie kedy som už akosi písal málo a sám som to zo seba cítil. Robota mi brala energiu, neustále učenie sa a pripravovanie sa na štátnice mi bralo energiu a popravde som rád, že sa do toho obdobia už nevrátim. Birdz okrem toho už prešiel tiež zmenami a hoci mi spočiatku prišli fajn, postupne už som nemal pocit, že to bolo to miesto, kde som sa cítil dobre. V niečom za to mohli aj niektorí ľudia, ktorí tu vtedy boli aktívni... ale to je už ďalšia vec. Potom som vlastne túto stránku zavrel a neplánoval sa k nej vrátiť. Spravil som si ešte niekoľko iných nickov, pod ktorými som občas niečím prispel ale k tomuto profilu som sa už nejako nechcel vracať. Spájalo sa s tým veľa príjemného ale istým spôsobom aj nepríjemného a najmä som si postupne aj uvedomil, že som dospel v jednej chvíli do bodu, kedy som už akosi nemal o čom písať a robil články, ktoré dokopy neprinášali absolútne nič a boli len čisté zbytočnosti. Tak som to chcel skúsiť od znovu s čistým štítom. Ale aj tak som nemal pocit, že toto miesto malo tú energiu, ktorú som z neho kedysi cítil.
Taký reálny prvý pokus o skutočný návrat bol v roku 2013, keď som zase mal pocit, že by som mohol niečo zo seba priniesť a bol v mnohom prelomový rok pre mňa. Ale často sa mi zase stávalo, že som pozeral na čistý papier a nevyšlo zo mňa nič. A nevedel som vlastne ani čo by som písal. Komunita sa zmenila, všetko pôsobilo inak... a nevedel som vlastne čo a jak.
Chodil som sem vlastne len tak sporadicky. Keď som mal nejakú myšlienku... keď som sa potom spätne vrátil k niektorým starým článkom a spomienkam a potom prišlo aj to iné vnímanie reality už keď som mal po 30-ke a tak. Asi to fakt potom pôsobí, že vždy sa vrátim len na to, aby som oznámil, že som späť, ale nič z toho nie je. Ale mám pocit, že keď som mal 17 som mal nejako viac inšpirácie a hlavne aj nadšenia preto niečo tvoriť a písať a to nadšenie proste rokmi zmizlo. Tento rok budem mať 38. A nemyslím si, že v sebe ešte to čaro znovu nájdem. Ale občas je aspoň fajn si zaspomínať.
myslim, ze v 17 sme mali vsetci viac inspiracie a vtedy mame aj hlavne iluziu, ze svet nas chce pocuvat casom zistime, ze az taki vynimocni nie sme a navyse ani nikoho moc nezaujimame
Napíš svoj komentár