Neopúšťaj ma.

Dve slová.

Neopúšťaj ma.
(...14dní....)
-----------------------------------------------------------------------
Padnutí anjeli,
kde blato nie je špinou,
ale cnosť je hriechom...
to keď smútok zdravíš smiechom,
nudu drinou,
kde sú tie dni keď sme sa milovať nesmeli?

Anjel
číslo jedna
hľadá anjela
číslo dva.

Našli sa?
Nevedia.
Žijú pre dnešok.
Túžia.
Milujú.
Očakávajú.
(Čo? Spýtajte sa ich.)

Dvaja anjeli.

Pristrihli nám krídla
láska,
Boh nám vraví,
ako to že
smrť nás
takto trápi?

Anjel číslo jedna čakal priveľa. Anjel číslo dva prestal veriť a padol.

------------------------------------------------------------------------------
Stojím na nábreží a vo vlnách Dunaja hľadám útechu.
Premýšľam nad Tvojou láskou. Nad mojou láskou....Nad nami.
Banalita. Sme len promile ľudí čo sa ľúbia.
A predsa cítime, že nik necíti to, čo cítime práve my.
Bránim sa koľko len chcem a nejde to.
Nenávidím ťa za to, že ťa milujem...
Až teraz cítim, že mám ruky spútane a myseľ je pomyslne priklincovaná k Tvojej osobe.

Z myšlienok ma vytrhol čľupot vody a krídlo ponárajúce sa do vody....
Jeden anjel padol.
Kde je anjel čo toho čakal priveľa?

Vždy jeden ľúbi viac ako druhý.
Bojím sa, že tým niekým som ja.

Slnko a mesiac.
Dvaja milenci.
Treba o nich písať stále...
Bola tu už jedna báseň o nich
a ja...kráčam za nimi.
Slnko a mesiac sa stretávajú na jeden jediný moment raz za dlhý čas.

Prečo mám v hlave taký zmätok???

------------------------------------------------------------------------------------
Prvý pohľad, prvý dotyk rúk, prvý bozk, naše prvé milovanie....

Vráť sa.

A už ma neopúšťaj!

 Blog
Komentuj
 fotka
dunka  29. 10. 2007 18:01
Ghaaaaaah nechcem milovat, laska je kurvaaaaa
 fotka
pussycat33  29. 10. 2007 18:02
Nádherné naozaj...nesie to v sebe veľa myšlienok..veľa..
 fotka
schizofrenik  29. 10. 2007 18:07
v anjelov neverím ale podala si to pekne
 fotka
sarah_whiteflower  14. 11. 2007 11:52
Celkom presne nechápem, čo si týmto chcela povedať, teda, rozmýšľam, či je to kvôli tomu, že ste sa rozišli, alebo že ti iba niekam odišiel, pretože ak je to ten druhý spôsob, tak mi to predsa len príde trochu príliš smutné a pesimistické... ale okej, týmto sa nejdem zaoberať.



Bolo to krásne, veľmi veľavravné. Mám rada takéto blogy. Aj básne, ktoré sa dokonale nerýmujú, pretože vyjadrujú život. A básne o živote sú super...
Napíš svoj komentár