,,Nie, ja nechcem! Nie! Nie! Nie! Prosím! Nie! Nie!" pevne ma zvieral a stále si mrmlal. Snažila som sa ho tíšiť, ale jeho slzy a vzlyky neustávali. Zúfalo som pozrela na priateľov. Senia mala v očiach súcit, ale Aiden s Andreasom ako keby nad niečím rozmýšľali. Zjavne nad tým, nad čím ja.
,,Znervóznil ho ten film. Ako náhle sme pustili film, tak začal takto hysterčiť. Dovtedy bol v pohode," zamýšľal sa Aiden. Mal pravdu. Kým sme sa len dohadovali, tak bol Sanus v poriadku, ale ako náhle začal film, začal byť hysterický.
,,Tie sochy na začiatku bez očí pôsobia depresívne," prikývla Senia. ,,Možno sa zľakol ich," Senia mu položila ruku na rameno. ,,Chudáčik," ale skôr, ako som jej stihla odporovať, Andreas ma prebehol.
,,To nebolo tými sochami. Na tie hľadel a nič mu nebolo. Ale začal hysterčiť, keď ukázali kobky. Možno ho držali v nejakej kobke," so Seniou som si vymenila úzkostlivý pohľad a zdvihol sa mi žalúdok. Žeby ho niekto bol zavieral na také miesto? Veď to by bolo strašné! Príšerné!
,,Tie kobky by boli dobré vysvetlenie, lebo tam zatiaľ nič neukazovali. Jedine...," Aiden vyzeral ako ťažký profesionál, ktorý rieši krádež diamantu alebo vraždu. ,,Jedine," zopakoval rovnako zamyslene. ,,Žeby ho vystrašilo niečo, čo tam povedali."
,,To je blbosť," nesúhlasila som. Mnoho pasáži z toho filmu som poznala naspamäť. Niežeby som ho toľkokrát pozerala, to nie, ale skôr to boli vety, ktoré sa milovníkovi nadprirodzena zaryjú do mysli. ,,Začína to totiž takto. Na každého upíra príde raz pocit, že večnosť sa momentálne nedá vydržať..."
,,Ticho, Es!" zahriakol ma Andreas. Na sekundu som nechápala prečo a vtedy som si uvedomila, že Sanus na mňa hľadí vyplašenými očami a spodná pera sa mu chveje. ,,On doslova zadržal vzlyk, keď si to vyslovila. Povedz to znovu. Pomaly."
,,No dobre," rýchlo som na Andreasa pozrela a potom som pozrela do jedovatých očí svojho zverenca. ,,Na každého upíra...AU!" zovrel ma v páse tak pevne, že som bola presvedčená, že mi urobil modriny. Zaskučal a schoval mi hlavu opäť do lona.
,,On reaguje na slovo upír?" spýtal sa Aiden prekvapene, ale to vystriedalo ďalšie moje bolestné AU, -Sanus ma zase stisol- a zbytočný pokus oslobodiť sa z jeho zovretia. ,,Reaguje na to! Ale prečo sa bojí u...," nenechala som ho to vysloviť.
,,Povedz to slovo nahlas a vykastrujem ťa!" zrúkla som, lebo Sanusov stisk bol pevný a bolestný. Jeho ruky boli ako kliešte a nie a nie povoliť. ,,Sanus, prosím, to bolí. Sľubujem, že ťa nikomu nedám, len povoľ," našťastie to zabralo, jeho stisk povolil a on zase začal nahlas vzlykať. Ja som vydýchla úľavou.
,,Ale prečo reaguje práve na toto slovo?" Aiden sa zamračil na chlapca so zelenými očami zamyslene. Nedávalo to zmysel.
,,Asi ho väznila partia up..., a ďalej si domyslite," Andreas mi vzrušene pozrel do očí a vymenil si významný pohľad so Seniou. Aiden pretočil očami a ja som na Andreasa pozrela ako na magora.
,,Až na to, ty chytrí, že oni neexistujú. Vráť sa na zem a do reality," poradila som mu. Nevedela som, prečo sa Sanus bál akurát tohto slova, ale rozhodne som odmietala nejaké spojenie so skutočnými upírmi. To sú predsa len rozprávky. Príbehy. Nič viac.
,,Možno ho držal nejaký gang, ktorý si tak hovoril," navrhol Aiden. ,,Alebo ho niečo prinútilo myslieť si, že ľudia, ktorí mu ubližujú, sú ...," len potočil rukou, aby naznačil slovo, na ktoré Sanus tak prehnane reagoval.
,,Alebo ho držali skutočný ...," Andreas pobavene zopakoval Aidenovo gesto.
,,Opakuj po mne, Andreas. Oni neexistujú!" podarilo sa mi opäť uvoľniť v Sanusovom náručí a potichu som sa modlila, aby nikto nahlas nevyslovil slovo upír. Pri Sanusovom stisku by som prisahala, že má silu prelomiť ma na poly. Tak pevný bol jeho stisk. Andreas sa zatváril na oko urazene.
,,Zbožňuješ fantasy, ale popieraš existenciu hocičoho nadprirodzeného. Len mne to pripadá divné?" Andreas si ma prezrel s nadvihnutým obočím a s pohrdlivo vykriveným kútikom. Premáhala som pretočenie očí.
,,Podľa mňa ho musel držať nejaký gang, ktorý si tak hovoril. To je dobrá teória a celkom pravdepodobná. Asi ho držala partia šialencov," Aiden vypadal vždy ako profesor na univerzite, keď zamyslene dedukoval.
,,No je to jednoducho záhada," uzavrel celú debatu Andreas a ladne zoskočil zo skriniek. ,,Mali by sme sa vrátiť do izby a jednoducho vybrať iný film. Proste niečo v čom nie sú...," zmĺkol a významne pozrel sa Sanusa. ,,Pokojne si pozriem aj nejakú heterácku romantiku, len už prosím neriešme vec, ktorú aj tak nevyriešime, pokiaľ on sám neprehovorí," s tým sa vybral do izby a nám neostalo nič iné, len ho nasledovať, keďže mal úplnú pravdu. Pokiaľ Sanus sám nepovie o čo ide, my to nezistíme.
,,Len preto, že ona má teraz zábavku, mne vezmeš všetok voľný čas?! Veď je sobota!" zobudil ma práve tento krik. Keďže si Andreas vydobyl spanie na posteli spolu so Seniou, ja som bola nútená spať na zemi so Sanusom a Aidenom. Keď som otvorila oči, zistila som, že hádka už zobudila celé osadenstvo izby. Všetci boli hore a napäto počúvali. Mňa nezobudila skôr asi preto, že mňa skoro nikdy nič nezobudí.
,,Mňa to nezaujíma, Liam! Ja musím ísť do práce a niekto sa o Daisy postarať musí! Selena tu má priateľov a aj tak už má na krku Sanusa," aha, takže táto hádka je o tom istom o čom vždycky. Posadila som sa a práve vtedy zaznela veta, o ktorej som si myslela, že ju nebude mať odvahu vysloviť ani jeden z nás. Ani ja a ani Liam. Plietla som sa. ,,Tak sa o ňu postaraj ty! Je tvoja! Ty si si ju porodila, ale ani nevieš, kedy urobila prvý krok, či povedala prvé slovo! Odhadzuješ ju bokom, ako si odhadzovala mňa a Selenku! Vždy sme sa museli o seba starať sami, kým ty si si budovala kariéru," ten zvuk facky bol až ohlušujúci. Museli byť maximálne pri schodisku, inak by sme ich nepočuli. Liam jej vytkol to, čo sme si obaja mysleli, ale neverila som, že jeden z nás nájde odvahu, a aj tie vety vysloví.
,,Ja som pracovala, aby ste vy toto všetko mohli mať!" vytkla mu zlostne, ale to zovreté hrdlo som počula jasne. Snáď nikdy Liama neudrela.
,,Ale my sme o toto nikdy nestáli! Chceli sme mamu a nie cudzie ženské! Aj Daisy chcela mamu! Ale vieš čo?! Radšej choď do práce! To predsa miluješ viac ako svoje deti!"
,,Liam! Tak Liam!" už som počula len mamin krik a rýchli dupot zo schodiska. Liam asi vzal nohy na ramená skôr, ako mu mama strelí ďalšiu facku. Bola som rada, že tie slová vyslovil on. On bol miláčikom rodiny. Bol protivný a často zle naladený, ale bol to on, koho otec a mama zbožňovali. Keby som tie slová vyslovila ja, udrie ma tak, že si zuby vypľujem, ale Liamovi to iste prejde a vytkol jej to, čo ja som chcela už pred rokmi.
,,Fajn, tak vstávame, nie?" vyliezla som spod perín a celé osadenstvo izby na mňa pozrelo trochu vykoľajene.
,,Nemali by sme ho ísť nájsť? Myslím, že je naštvaný," Andreas vstal z postele a nervózne prešliapol. Aiden ho zo zeme preťal takým pohľadom, ktorý jasne hovoril, že keď to s Liamom nevzdá dobrovoľne, tak mu už dopomôže násilím. ,,Mohli by sme Daisy postrážiť my a tak..."
,,To určite!" vyštekla som podráždene, keď sa Senia vyštverala z postele. ,,Doteraz som bola vždy tá šikanovaná ja. Nech si Liam tiež Daisy užije. Nech sa len pekne s matkou háda, ja som sa s ňou musela hádať stále a Liam bol ten miláčik. Samozrejme. Na neho nikdy nehodili žiadnu robotu a tak sa sťažovať nemusel. Keď sa bude hádať, tak ani on už nebude taký miláčik," arogantne som si založila ruky na prsiach.
,,To s teba tuším hovorí žiarlivosť," zaškerila sa na mňa Senia, ktorá sa stihla premiestniť k oknu. ,,Navyše Liama hľadať nemusíme. Neušiel. Je tam," pokynula rukou von oknom. Andreas rýchlo prebehol cez posteľ, stačil sa potknúť o perinu, a ja som tiež vyzrela von. Senia mala pravdu. Liam sedel na našej záhradnej hojdačke. Daisy sa hrala v pieskovisku, ktoré dal otec postaviť, keď som mala štyri.
,,Nech ťa to ani nenapadne!" zvrčala som, keď Andreas nepokojne prestúpil a hodil na mňa pohľad nakopnutého šteňaťa. To mu nevyšlo. Asi zabudol, že u mňa s tým nezaboduje. Na Seniu takéto smutné chalanské pohľady zaberali, ale mňa neskutočne vytáčali. ,,Z Liama neubudne, keď ostane jeden deň s malou. Ani zo mňa neubudlo a o koľko dní som za celé tie roky prišla."
,,Fajn," odsekol Andreas značne urazene. ,,Idem nám aspoň urobiť raňajky, ale aby si vedela, hodlám byť na teba naštvaný po zvyšok dňa," vyhlásil tak preafektovane, že som sa neudržala a s Aidenom som si vymenila pretočenie očí. Andreas svoj teatrálny výstup zakončil poriadnym tresnutím dverí.
,,Pokiaľ sa z tej svojej zamilovanosti už skoro nespamätá, tak ju z neho vytlčiem," zamrmlal si Aiden, tiež vstal a vykukol von z okna. Ja som sa zatiaľ pokúšala prezliecť Sanusa z pyžama a Senia zmizla v kúpeľni. ,,Veď čo je na ňom také?" odhadovala som, že hovorí o mojom bratovi, keďže čumel von. ,,Iste, má atletickú postavu. Iste, jeho blond vlasy sa na slnku lesknú. Má prekrásne modré oči a celkovo vzhľad drsniaka. Ale jeho povaha je tak neznesiteľná. Je namyslený. Do seba zahľadený. Vždy má zlú náladu a každému okolo seba dokazuje, že sú nuly, len on je ktovie čo. Je nepríjemný. Je to jednoducho debil."
,,Pri tej tvojej prvej časti som sa zľakla, že aj ty si sa do neho buchol," odvetila som mu trochu duchom neprítomne, keď som Sanusovi natiahla tepláky a trochu omámene som rukou prešla po jeho brušných svaloch. Nemohla som za to, ale aj keď som sa všemožne snažila, stále ma uchvacoval ako chalan. Lebo na chalana bol vážne hrozne krásny. Pri niekom ako bol Sanus, som sa divila, že môžu rozoberať niekoho, ako je Liam. Sanus krásou Liama strčil do vačku.
,,No to určite," odfrkol Aiden. ,,Svoju orientáciu poznám. Ver mi, že on nie je môj typ. Nechápem, ako sa do neho každá baba môže buchnúť. A keby len baba, ešte aj Andreas je ním posadnutý. A čo je na ňom také? Je to idiot."
,,A potom, že ja na Liama žiarlim," v neuverení som potočila hlavou. Aiden sa mierne zaháčil a zadalo sa mi, že aj zružovel. Tak to ho štvalo. Že Liam môže mať ktorúkoľvek. ,,Máš s Liamom problém rovnako ako aj ja, ako sa zdá. Obom nám lezie na nervy, že ho pred nami uprednostňujú. Ale ty máš na rozdiel odo mňa jednu veľkú výhodu. Nie je to tvoj brat. Keby si chcel, môžeš sa na všetko vykašľať a už ho nikdy nevidieť."
,,Ty máš predsa Liama rada," napomenul ma jemne Aiden a asi sledoval Sanusa, ktorý mi pričuchával k vlasom ako pes. Asi sa mu môj šampón páčil, lebo niekoľkokrát sa k mojom vlasom vrátil. Nemôžem povedať, že ma jeho jemné dotyky nechávali chladnou, ale aspoň som dokázala hrať nezáujem.
,,Je to môj brat a vždy ma chránil. On zbožňuje mňa," trhla som ramenami a tým som túto konverzáciu aj ukončila. Milovala som Liama, lebo on mi vždy dával najavo ako miluje mňa. Vždy sme tu boli jeden pre druhého, keďže obaja naši rodičia sa radšej venovali práci ako nám.
,,Nezabudni jej dať náhubok. Neopováž sa ju predtým pustiť, lebo preskočím až k štvrtým susedom," kričala Senia na Andreasa z bezpečnej vzdialenosti. Podarilo sa mi vysvetliť Sanusovi, že mu idem kúpiť nejaké oblečenie a Andreas sa rozhodol, že on so sebou vezme Britu. Doberman už teraz nepokojne prekračoval. Andreasov otec ju púšťal iba na noc, keď oni už boli bezpečne v domoch. Ten pes bol vážne nevypočítateľný.
,,Neboj sa stále, mám ju úplne pod kontrolou," odbil ju Andreas, ale naozaj to bolo prvé, čo psovi nasadil náhubok. Keď už mala Brita náhubok na sebe, aj ja som sa uvoľnila. Už som ju hladkala aj keď náhubok nemala, ale musím priznať, že som mala strach, čo pri psovi nikdy nie je dobré znamenie. ,,Neťahaj!" zavelil jej Andreas, keď sa psisko pohlo smerom k nám.
,,Si si istý, že ju chceš brať?" spýtal sa Aiden a tiež na psa nehľadel veľmi priateľsky. Brita síce poslúchala na slovo a mala náhubok, ale vždy vyvolávala rešpekt. Až strach. Psy do obchodiaku mohli, ak si ich majiteľ vedel ovládať, ale aj tak sa nám to nezdalo.
,,Nebuďte stále takí vyplašení," zaafektoval Andreas, keď sme podišli k môjmu autu. ,,Pokojne môže ísť aj v kufri," vymenila som si so Seniou trochu znechutený pohľad. Tak to mu mohlo byť jasné, že ju na sedadlá nepustím.
,,Radšej nič nepoznamenám," šepla som k Senii nemo. Andreas vložil psa do kufra a sadol si na miesto spolujazdca. Doslova si to miesto vydobyl prednáškou o tom, aké je to miesto nebezpečné a on tým vlastne Seniu a Aidena chráni. Lebo na zadnom sedadle sa im pravdepodobne nič nestane. Nedivila som sa ani tomu, že Andreas chcel so sebou brávať Britu. Cítil sa pri nej istejší.
,,Keď do teba napáli auto zozadu, tak myslím, že je jedno, kde sedíš," odsekol Aiden a ruky mal založené na prsiach, ale hľadel von z okna nie na Andreasa. Prečo si Andreas pripadal s Britou istejší? Ten pes ho mohol dobre chrániť. Každý, kto na Andreas pozrel, musel vedieť, čo je zač. Jeho orientácia doslova bila. Andreas to pohybmi, gestami, obliekaním sa, všetkým vystatoval na obdiv. Pokiaľ sa na Andreasa niekto len škaredo pozrel, Brite stačil jednoduchý povel a bola agresívna. Preto ju mal tak rád po boku.
,,Zase mudruje," Andreas sa natiahol k rádiu a rýchlo si našiel pesničku. Vtedy zozadu Aiden doslova v agónii zavil.
,,Práve preto som nechcel, aby sedel vpredu!" ja som tiež znechutene skrivila tvár, keď si Andreas začal s mizernou angličtinou pospevovať Poker face. ,,Ja tak neznášam Lady Gaga!" útrpne som musela s Aidenom súhlasiť. Radšej kántri ako tá ženská!
,,Tak čo je?!" vybehol na nás Aiden. Všimol si, že si už asi dvadsať minút vymieňame nervózne pohľady. Brita sekala dobrotu, ale viac ľudí sa za psiskom, ktorého viedol malý gay, otočilo. Andreas sa ešte viac zaháčil.
,,Aiden, chceli sme s tebou úplne vážne hovoriť," začala som trochu nervózne, keď sa Senia a Andreas nemali k činu. Aiden podozrievavo prižmúril oči. Išli sme chodbou v obchodiaku a čakali sme, kedy Andreas nadšene vyjakne a vletí do niektorého z obchodov. To sa delo po každé, keď zbadal niečo, čo musel ,,nutne" mať.
,,Normálne mi nabehli zimomriavky," povedal, lebo my sme sa ďalej ošívali. Ale toto bola pre Aidena vždy hrozne háklivá téma. Nielenže sme ho vždy ťahali po nákupoch, ktoré nenávidel, -inak sama ich dosť neznášam,- ale aj sme si kupovali veci, ktoré si on dovoliť nemohol.
,,Tak vieš, veľmi skoro máš narodeniny," dodala neisto Senia. Aiden ľahko vybehne, pokiaľ ide o peniaze a naozaj. Ako náhle Senia spomenula jeho narodeniny, pozrel do zeme a trochu zbledol.
,,A má niečo byť?!" snažil sa dať do hlasu toľko agresivity, koľko mu len šlo. On nám vždy dal nejakú drobnosť. Málokedy to presahovalo tak dve, tri eurá, ale my sme sa nesťažovali, kdeže, nám to stačilo, lebo jeho darček bol vždy dokonale premyslený. Mňa rovnako tešila plyšová kľúčenka v tvare mačky od neho ako hrubý zlatý náramok od Andreasa.
,,Len sme uvažovali...," znovu som nervózne pozrela na Seniu, ale Andreas nebol ten typ. Síce chvíľu mlčal a snažil sa predstierať, že tam nie je, ale on nie je ten typ, ktorého baví naťahovanie.
,,Prestaňte," sykol na nás a hrdo pozrel na chalana, ktorý bol od neho skoro o hlavu vyšší. ,,Budeš mať narodeniny, Aiden, a my by sme ti radi pokupovali všelijaké prkotinky, ale pravda je, že to ty nepotrebuješ. A tiež sme ti nechceli kúpiť nejaké praktické veci, -aby si sa neurazil,- bez tvojho súhlasu. Takže chceme, aby si si vybral nejaké veci, ktoré potrebuješ a nadiktoval nám ich. My ti ich kúpime a nezáleží na sume. Potrebuješ ponožky a mikiny? Povedz si. Potrebujete nový príbor? Povedz si. Jednoducho nám nadiktuj, čo vám chýba a to od nás dostaneš. Chceme sa s tebou dohodnúť dopredu, aby si sa neurazil a nadiktuj si čokoľvek ."
,,S tým nemôžem súhlasiť," zamietol chabo. ,,Kúpte mi tak, ako kupujem ja vám," všetci traja sme si vymenili rýchly pohľad.
,,Pozri, Aiden," netušila som, ako mu to povedať čo najcitlivejšie a nenaštvať ho. ,,My máme radi tvoje darčeky a radi by sme ti tiež kupovali takéto veci, ale dosť náš škrie, že sa sťažuješ na to, čo všetko ti chýba a tak. Niežeby nám vadilo, že sa sťažuješ, len nevieme, ako reagovať. Radi by sme ti pomohli, ale ty pomoc neprijmeš. Tak nám dovoľ ti dať veci aspoň na narodeniny. Veci čo potrebuješ. Narodeniny sú dobrá príležitosť na malú výpomoc. Uľavíš tým aj mame. Ona maká, aby vám udržala strechu nad hlavou a nakŕmila ťa. Veci sa kazia a na nové nemáte. Tak nám dovoľ nejaké kúpiť. Tvojej mame sa uľaví. Sme tvoji priatelia a priatelia si pomáhajú."
,,Dobre," tá tichá, ale kladná odpoveď nás prekvapila. Čakali sme, že nám tak či onak narobí scénu, ale tuším už bol ochotný pomaly ustúpiť. Delili sme sa s ním o všetko, čo sme mali. Snažili sme sa ušetriť jeho peniaze, ako to len šlo, ale tá jeho pýcha to nikdy veľmi nedovolila. Andreas nosil na tony pier a vždy ich napchal Aidenovi, nech ich rozdá po triede, že treba robiť reklamu firme jeho tety, len aby mal zámienku prinútiť Aidena, aby si nekúpil aspoň to pero, aby ušetril aspoň na tom. Senia začala vypekať rôzne sprostosti a predávala ich v triede za smiešnych desať centov, aby mal aj Aiden pocit, že aj on si to kúpil ako väčšina jeho spolužiakov. ,,Ešte sa rozhodnem. Musím pozrieť, čo potrebujeme tak najnutnejšie."
,,Tak vidíš, že to ide," vyhlásil radostne Andreas, aj keď Aiden ešte stále zahanbene študoval kachličky. ,,Stal sa z teba chlap. Naučil si sa, že je niekedy dobré prijať pomoc. Je to jednoducho nutné. A navyše ja...," a vtedy to prišlo. Andreas nadšene zvýskol, strčil mi do ruky vodidlo a vletel do predajne.
,,Čo tam zase zbadal?" spýtala som sa s povzdychom a nechala som Seniu s Aidenom, nech to zistia. Ja som musela ostať vonku so psom. Medzi oblečenie predsa len nemohol. Netrvalo dlho a o chvíľu vyšli von. Aiden nad niečím bedákal, ale Senia niečo nadšene hovorila. Vtedy mi to došlo.
,,To čo máš na sebe?" zasmiala som sa, ale nebola to kritika. Naopak. Andreas to pochopil, lebo sa predo mnou natočil nevšímajúc si pohľadov ostatných ľudí. Andreas si nielenže kúpil, ale rovno aj obliekol ružové tričko, na ktorom bol obrázok Spongeboba. So Seniou sme zhodnotili, že je v tom strašne zlatý. Aiden len nechápavo krútil hlavou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár